Na oficiálnom playliste Spotify sa ocitli po boku Nirvany či Oasis a ich singel A Happy Drunk je najpočúvanejšou slovenskou skladbou tejto medzinárodnej streamovacej služby. Poctivé pesničkárstvo Queer Jane sa nenechá zahanbiť ani vo svetovej konkurencii. Kapela v zložení Vlado, Lukáš a Adam to potvrdzuje aj novým albumom s názvom Amen Dolores.
Amen Dolores. To znie ako nejaký povzdych zo Starého zákona. Čo to vlastne znamená?
Vlado: Je to skôr povzdych zo starej Bratislavy. Niečo ako predtucha nešťastia, prípadne jeho konštatovanie. Ani sme netušili, aký aktuálny ten názov bude v čase vydania nášho albumu.
Lukáš: Používali to staré panie.
Adam: A okrem Bratislavy zrejme aj na Sídlisku Košického vládneho programu v Košiciach, keďže odtiaľ Vlado v skutočnosti pochádza.
Keď som album prvýkrát počula, povedala som si Déjà Vu, ale nemyslela som to „doslovne“, pesničkárstvom a atmosférou mi pripomenul kultovú dosku od štvorice Crosby, Stills, Nash a Young. Čo vás priťahuje na melodickom 60s vibe?
V: V prvom rade ďakujeme, Déjà Vu je skvelý album, aj keď občas mám pocit, že už som ho niekde počul. Ja osobne mám rád výrazné pesničkárstvo a je mi jedno, z akého roku je. Samozrejme, v istých obdobiach sa mu darilo viac ako v iných. Konkrétne na šesťdesiatych rokoch sa mi páči to, že hudobníci mali napriek obmedzenej technológii pocit, že všetko je možné a z tej hudby to cítiť.
L: To obdobie je príťažlivé silnými melódiami a špecifickou atmosférou.
A: Ten konkrétny album napočúvaný nemám, ale na melodickom vibe ma priťahuje práve... no ten melodický vibe.
Čo je to „to“, čo milujete na hudbe?

V: Keď môžem, som hudbou obklopený od rána do večera. Nie som z tých hudobníkov, ktorí tvrdia, že potrebujú aj ticho. Okrem toho, keď spím. V podstate je to moja pohonná látka.
L: Ja mám rád jednoducho tie krásne pocity, ktoré hudba prináša.
A: To, ako sa stáva soundtrackom života a dokáže aj spätne navodzovať pocity, atmosféru, stav mysle. Prináša katarziu, ako každé dobré umenie. Je to s ňou ľahšie.
Čo je to „to“, prečo hudbu robíte?
V: V prvom rade tvorba uspokojuje mňa samotného. V istom bode som začal mať pocit, že by bola škoda neskúsiť, či tie moje pesničky neoslovia aj niekoho ďalšieho. A tak pokračujem v skúšaní.
L: Ja som nechcel hudbu len počúvať z „diaľky“.
A: Ako muzikanti sa vieme podieľať na tvorbe zážitku. Keď všetko do seba zapadá pri spoločnom hraní, je to vzácny a neopakovateľný pocit.
Nemá indie pop/rock už svoju zlatú éru za sebou?
V: Vylúčiť sa to nedá. Ale nesťažujem sa. Keby bola ešte len ďaleko pred nami, nemusel by som sa jej dožiť. Som rád, že žijem v ére, keď je čo počúvať.
L: Ja dúfam, že to tak nie je.
A: Po neprefabrikovanej hudbe bude hlad stále. Akokoľvek ju nazveme. Niekedy menší, niekedy väčší.
Na začiatku roka sa vaša skladba A Happy Drunk z aktuálneho albumu dostala do prestížneho výberu streamovacej služby Spotify, kde získala státisíce vypočutí z rôznych krajín sveta. Ako sa to podarilo?
V: Nejakým spôsobom sa pesnička A Happy Drunk dostala k editorom oficiálneho Spotify playlistu Acoustic Rock. Tí sa ju tam rozhodli zaradiť, a tak sme sa zrazu ocitli po boku Nirvany, Oasis a iných veľkých mien.