BRATISLAVA. Pohyblivou ručnou kamerou a odvážnymi kompozíciami si razil vlastnú, novú cestu.
Igor Luther mal kameru prirastenú na pleci, nebral ju ako ťarchu, ale kus seba. Možno aj vďaka tomu sa stal jedným z najvýznamnejších reprezentantov slovenskej filmovej kultúry vo svete.
Bol pri zrode modernej kinematografie, patril medzi kameramanov tzv. československej novej vlny a svojské videnie sveta mu umožnilo pracovať s režisérskymi špičkami – s Volkerom Schlöndorffom, Andrzejom Wajdom, Michaelom Hanekem či s Jurajom Jakubiskom.
Zomrel po dlhej chorobe vo veku 77 rokov.
Vedel žiť s tým, čo bolo za kamerou
Igor Luther vyrastal na Grösslingovej ulici v Bratislave, pochádzal však z dediny Jakub, ktorá dnes patrí k Banskej Bystrici. Už odmalička s mladším bratom Miloslavom a bratrancom Dodom Šimončičom experimentovali s filmom a fotografiou, hoci keď bol malý, mama ho nútila chodiť na balet.
Profesijne začínal krátko ako rekvizitár na Kolibe, potom sa dostal do televízie, kde rok zbieral prax ako „švenker“. Vďaka tomu zvládol prijímacie skúšky na pražskú FAMU do triedy Jána Šmoka.
„Potom to už bežalo. Nemusel som ani študovať,“ spomínal v portréte pre televíziu TA3 v roku 2018.
