BRATISLAVA. Neznášam svoje filmy. Všetky a kompletne, hovoril. Dokonca sa snažil ľudí presvedčiť, že je lenivý a nakrúca len preto, že sa stal otrokom závislým od svojej práce.
Tváril sa, že na pľaci je len jednoduchý pracant, neprekážalo by mu, keby ho režiséri "zredukovali na úplného blbca".
Skutočnosť vyzerala trochu inak. Z Igora Luthera, ktorý sa s filmovým pásom hral už v detstve a podpálil ním kuchyňu, vyrástol jeden z najväčších kameramanov na svete.
Zomrel v nedeľu 7. júna vo veku 77 rokov. Tu je výber z filmov, na ktorých rástlo jeho meno na Slovensku aj v zahraničí.
Vtáčkovia, siroty a blázni (1969)
réžia: Juraj Jakubisko
Nikdy to nikam nedotiahneš, nič z teba nebude, hovoril Igorovi Lutherovi otec. On bol právnik, práca s kamerou sa mu nezdala dostatočne na úrovni.
Obrovský Lutherov talent vystrelil už pri prvých filmoch Juraja Jakubiska. Kristove roky spolu nakrútili v roku 1967, film Vtáčkovia, siroty a blázni o dva roky neskôr.
Kým ten prvý hovoril o mravnom vzťahu k životu, ten druhý bol jeho opakom. Traja mladí hrdinovia žijú v popieraní reality. Nechcú starnúť, prispôsobiť sa, trpieť, chcú si uchrániť pocit šťastia a slobody, aj keby mal byť klamlivý.
V rozhovore pre Českú televíziu Igor Luther povedal, že jeho otec tieto filmy nevidel, pretože Jakubisko ho vtedy príliš nezaujímal. Vďaka nim však už na Západe vedeli, aký talent k nim prichádza, keď sa Luther rozhodol emigrovať.
