Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave vznikla v divokom období deväťdesiatych rokov, prvé roky existencie boli pre ňu zaťažkávajúcou skúškou. Študenti si museli techniku požičiavať kade tade, nemali ani poriadnu strižňu.
Dekanka DARINA SMRŽOVÁ spomína pre SME na začiatky fakulty, na prepad kinematografie za mečiarizmu a hovorí aj o tom, prečo dnes slovenské študentské filmy na medzinárodných festivaloch zažívajú veľké úspechy.
Škole vraj výrazne pomáha Audiovizuálny fond, ktorý podporuje aj to, aby mali kiná záujem premietať domácu tvorbu a nestiahli film po pár dňoch z programu. No ani najlepší film nikdy neprerazí bez dobrej reklamnej kampane.
O aký odbor majú mladí ľudia najväčší záujem?
Ako vždy, o hranú réžiu. Všetci chcú byť režiséri.
Čo ich na tom láka?
Film je veľmi subjektívnym obrazom reality, takže chce každý presadiť svoje videnie sveta. Autorský film, ktorý je veľmi charakteristický pre celú Európu, sa študuje aj u nás, pracujeme na rozvoji režisérov aj ako autorov, ktorí si sami píšu scenáre. Ďalším obľúbeným odborom je scenáristika.
Môže sa na našom malom filmovom trhu uplatniť toľko scenáristov a režisérov?
Zatiaľ to vychádza. Netvrdím, že všetkých mená výrazne rezonujú, ale vždy sú to kvalitní odborníci, profesionáli. Mnoho našich absolventov pracuje v Česku, kde sa točí oveľa viac, ďalší skončia v reklame, v televízii. Nie je to vždy len „veľký“ film, je veľa možností. Na Slovensku, napríklad, ešte stále nie je dostatočne využitý internet.
Ako to myslíte?
Netvoríme takmer vôbec filmy a seriály, ktoré by boli určené len pre VOD a online distribúciu. A pritom tie dnes oslovujú mladých ľudí najviac.
Je to otázka rýchlej výroby, na tepe doby. Fínski študenti, napríklad, urobili pilot k jednoduchému seriálu pre domácu internetovú platformu a vznikol veľmi úspešný projekt. Neexistujú len veľké produkcie ako Netflix alebo HBO.
Kým ešte pred pár rokmi diváci tvrdili, že nič zo slovenských diel nestojí za pozretie, všetko je odtrhnuté od reality, profesionálne nezvládnuté a depresívne, postupne divák začal nášmu filmu viac dôverovať a už sa nebojí naň ísť do kina. Čím to je?
