BRATISLAVA. Prvýkrát ho zobrali k psychológovi ako dieťa. V škole si s jeho správaním nevedeli poradiť.
Argentínsky klavírny virtuóz a skladateľ Martín Perino si dnes už nepamätá, aké problémy s ním boli, ale vie, že to bolo pre rodinné problémy, s ktorými sa vtedy nevedel vyrovnať.
Nespomína si, že by sa správal agresívne, odnepamäti má v spomienkach len svoje nadšenie k hudbe.
Problémy neprestali, v puberte sa k nim pridala závislosť. Klavirista napokon prežil štyri roky v ústave pre duševne chorých El Borda v Buenos Aires, najväčšom psychiatrickom zariadení v Latinskej Amerike.
Príbeh o tom, aké ťažké je pre Martína vrátiť sa do bežného života, zachytil v dokumentárnom filme s názvom Sólo francúzsky filmár Artemio Benki. Režisér dlhé roky žil v Prahe, v apríli tohto roka zomrel.
Rozhodol sa vziať si život, keď nahral najväčší hit. Ian Curtis to povedal, ale nepočuli ho Čítajte Dokument mal premiéru vlani na festivale v Cannes. Odvtedy získal viacero ocenení na festivaloch, stal sa tiež najlepším českým dokumentárnym filmom na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava.
Teraz ho možno vidieť aj v slovenských kinách.
Drogami riešil ťažkosti
Tento film si žiada citlivého diváka, vravel o svojom dokumente režisér Artemio Benki. Nechcel nakrútiť senzáciu, príbeh postavil na emóciách, aj keď vedel, že to je tá náročnejšia, zraniteľnejšia cesta.
Hovorí o samote i návrate do života, rozpráva univerzálny príbeh o posadnutosti tvorbou a dokonalosťou.
„Keď Martína sledujete pri hre na klavíri, vyzerá to, akoby sa miloval s hudbou. To, akým spôsobom sa dotýka klaviatúry, je veľmi zmyselné a citlivé. Chcel som zachytiť jeho vzťah k hudbe, ale rovnako aj traumy, ktoré mu spôsobovala.
