BRATISLAVA. Norah Jones nový album neplánovala. Skrátka sa jej prihodil. Mala pocit, že sa v nej nahromadilo priveľa smútku.
Postupne ho vymazávala z duše aj počas karantény, keď sedela za klavírom a jej éterický prejav nijak nestrácal na čare, ani keď spievala strapatá a v teplákoch.
Vždy to tak mala. Keď bola smutná tvorila a vyháňala tým zo seba temnotu. Vymyslela si aj novú mantru: dohadovala si krátke tvorivé stretnutia s rôznymi hudobníkmi, nič si nepripravovala dopredu a nikdy sa nenechala príliš uniesť materiálom, ktorý spolu nahrali.
Fungovalo to. Pracovala rýchlo, nápady z nej sršali, vydala niekoľko singlov. Ale z nahrávania s hudobníkmi vyšlo oveľa viac. Skladby, ktoré potrebovali svoj domov, škatuľku, do ktorej by sa mohli ukryť.
Nakoniec jej vystačili na album, ktorý sa ani nesnažila stvoriť.
Hudbou nechce nikoho zraniť
Jej siedmy štúdiový album Pick me up off the Floor vyšiel v piatok 12. júna a hoci skladby jednu za druhou odkladala len do šuplíka, nakoniec spolu tvoria nevídaný celok.
"Táto zbierka skladieb sa mi zdá súdržnejšia ako predchádzajúce albumy, ktoré som tvorila s cieľom, aby držali pokope,“ povedala deväťnásobná držiteľka Grammy pre Boston Herald.
Osem z jedenástich piesní na albume nahrala naživo, ich jadrom je klavír, basy a bicie, v niektorých jej zamatový hlas sprevádzajú aj ťahavé vzlyky huslí, ktoré znásobujú melanchóliu a tieseň zašifrovanú do jej hudby.
Zdvihnite ma zo zeme, prosí.
