PRAHA, BRATISLAVA. Bol drahý, bol obrovský. Nadizajnovali ho na štýl antických arén, stvorili na prezentáciu fyzickej dokonalisti árijskej rasy.
Na vyšportované telá sa pozeral Adolf Hitler, tlieskal víťazom. Ďalších štyristotisíc ľudí v hľadisku nadšene hajlovalo. Štadión v Berlíne postavili, aby v roku 1936 mohli Nemci zorganizovať megalomanské olympijské hry.
Sú v ňom rasové aj sexuálne stereotypy. Končí sa sláva filmu Odviate vetrom? Čítajte Manifestácia športovej sily však bol len prvý krok. Po ňom nastúpila manifestácia sily vojenskej.
Že ide o olympijský štadión, oznamujú olympijské kruhy nainštalované medzi dvomi stĺpmi pred vchodom.
Stačí prižmúriť oči, a toto riešenie vyzerá celkom identicky ako nápis Arbeit macht frei na bráne pred Osvienčimom.
Nemci tento kamenný komplex a exemplár monumentálnej architektúry nikdy nezbúrali, aj keď sa už o tom v spoločnosti veľa hovorilo. Naopak. Zostáva dráždivým objektom, ktorý raz aj tak podľahne skaze.
Belgický umelec David Claerbout v pražskom Rudolfine pomocou počítača a algoritmických výpočtov ukázal, ako to bude vyzerať.
Netreba kritizovať tretiu ríšu
Na štadióne dnes hráva prvoligový futbalový klub Hertha BSC Berlín s Petrom Pekaríkom v zostave. Ostal otvorený aj pre medzinárodné podujatia, pred dvomi rokmi tam boli majstrovstvá Európy v atletike. Nemci ho pekne zrekonštruovali.
VIP box Adolfa Hitlera je uzatvorený, ale sochy atlétov, ktoré zosobňovali nacistický ideál krásy, sú doteraz súčasťou športového komplexu.
