ZUZANA STANKOVITSOVÁ je v súčasnosti jediná Slovenka, ktorá prekladá islandskú literatúru. Na lávovom ostrove strávila sedem rokov, zvykla si na to, že Islanďania spravidla vždy meškajú, hovoria priamo a sú rebelmi aj v každodennom živote.
V rozhovore pre SME porozprávala o ich blízkom vzťahu k literatúre aj o tom, v čom spočíva majstrovstvo najnovšieho preloženého románu Jóna Kalmana Stefanssona Príbeh o Áste.
Čo vás na živote na Islande prekvapilo?
Pred prvou návštevou v roku 2008 som o Islande vedela veľmi málo, bolo to ešte pred hospodárskou krízou a Island nepatril medzi bežné turistické destinácie.
Hneď po pristátí ma prekvapila scenéria: nekonečné lávové polia porastené iba machom, ktoré pôsobili ako iná planéta, a nízka betónová zástavba v mnohých častiach Reykjavíku, ktorá vôbec nevyvolávala dojem jednej z najbohatších krajín sveta.
Prekvapila ma aj bezprostrednosť a uvoľnenosť. So zhruba 350 000 obyvateľmi je Island naozaj malá krajina, ľudia sa medzi sebou často poznajú, a tak je všeličo menej komplikované, menej byrokratické.
Akí sú Islanďania?
Moja skúsenosť je, že ľudia sú zväčša ochotní pomôcť a nájsť riešenia. Islanďania sa k veciam často stavajú ležérne, ich mottom je „To sa napraví“. Eliminuje to zbytočný stres, no na druhej strane to môže viesť k tomu, že nikto nič nerieši.
S týmto súvisia aj isté typy správania, ktoré cudzinci často vnímajú ako neslušné, napríklad, že Islanďania spravidla meškajú, nie vždy si kladú servítku pred ústa, neraz nerešpektujú rad a neunúvajú sa ospravedlniť, ak do niekoho na ulici vrazia.
Rodení Islanďania vraj ostrov vnímajú ako veľmi nudné miesto. Pôsobilo tak aj na vás?
Island je v mnohom úplne iný svet ako kontinentálna Európa. Dve tretiny obyvateľstva žijú v Reykjavíku a jeho okolí, zvyšok krajiny je viac-menej nehostinná príroda s roztrúsenými dedinami a farmami.
Pre návštevníkov je takmer nevyčerpateľnou studňou údivu príroda: lávové polia, sopečné krátery, geotermálne pramene, vodopády, ľadovce – Island ponúka také jedinečné scenérie, že človek nájde krásne výhľady, nech sa vyberie takmer kamkoľvek.
Islandský spisovateľ: Slovom neumlčím Donalda Trumpa, ale verím, že mám vplyv Čítajte Domáci však možno skôr hodnotia ponuku kultúry, gastronómie, obchodov. Tie v porovnaní s európskymi veľkomestami, kam Islanďania radi cestujú, pôsobia nudne.
Reykjavík ako hlavné mesto síce ponúka všetko, múzeá, divadlá, operu, koncerty, kiná, šport atď., ale zväčša v oveľa menšom rozsahu, dokonca aj v porovnaní s Bratislavou.
Islanďania sú však napriek tomu na svoju krajinu hrdí a radi sa pýšia všetkým, čo je na Islande jedinečné a výnimočné.
Na ostrove sa vydáva pozoruhodný počet kníh ročne. Čím to podľa vás je?
