Ešte vo februári letel na Floridu, kde mal skúšať nové predstavenie. Kalendár mu však z ničoho nič vymazala pandémia koronavírusu. Chvíľu zvažoval, či ostane v Amerike na dovolenke, no dnes je rád, že sa vrátil na Slovensko ešte predtým, ako sa uzavreli hranice.
Slovenský operný spevák ŠTEFAN KOCÁN slávi úspechy na najväčších svetových operných scénach.
Jeho bas pravidelne počuť v milánskej La Scale i v newyorskej Metropolitnej opere. O to viac je zvláštne, že Slovenská filharmónia ho za takmer dvadsať rokov jeho kariéry oslovila na vystúpenie prvýkrát až tento rok.
V rozhovore pre denník SME hovorí nielen o koncerte vo filharmónii, ale aj o tom, prečo bol zhrozený zo skúsenosti v Slovenskom národnom divadle.
Umenie a kultúra majú za sebou niekoľko mesiacov núteného voľna, ktoré spôsobila pandémia nového koronavírusu. Ako ste zvládli toto obdobie, čo ste robili počas nútenej prestávky?
Pracoval som na dome. Mám ho už dlhšie rozostavaný, takže som využil voľný čas takto. Pôvodne som to mal v pláne budúci rok, keďže som si po veľmi dlhom čase chcel celý nasledujúci rok dať pauzu a mať voľno.
Zastihlo ma to skôr, ale neprekáža mi to, venujem sa domácnosti a som rád, že na konci roka budem už možno konečne žiť normálne, a nie na polostavenisku.
Vďaka ponuke koncertu od Slovenskej filharmónie sa popri tom učím aj nové piesne, pretože to je repertoár, ktorý som doteraz nespieval. Sú to pre mňa úplne nové veci.
V akom pracovnom rozpoložení vás zasiahla pandémia? Ako to vyzeralo vo vašom kalendári?
V januári som sa vrátil z Ománu, potom som sa necelé dva mesiace pripravoval na sezónu, a na konci februára som odletel do Palm Beach, kde sme mali skúšať Onegina.
Necelé dva týždne sme skúšali, ale potom sa cela produkcia pre situáciu ohľadne šírenia koronavírusu zrušila a vrátil som sa na Slovensko. Chvíľu som uvažoval, že ostanem na Floride, prenajmem si domček niekde na pláži a budem dovolenkovať, ale trochu som mal obavy z vývoja situácie v USA.
Štefan Kocán
- Pochádza z Dolného Dubového pri Trnave.
- Operný spev vyštudoval na VŠMU, pokračoval na viedenskom konzervatóriu.
- Prvý stály angažmán získal v rakúskom Linzi, potom vo švajčiarskom Bazileji.
- Vystupoval v slávnych operných domoch ako v newyorská Metropolitná opera, chicagská Lyric Opera, v kalifornská L. A. Phil, Viedenská štátna opera, Berlínska štátna opera, milánska La Scala, Bavorská štátna opera a ďalšie.
- Pravidelne sa venuje aj komornej piesňovej tvorbe, ako aj symfonickým vokálno-inštrumentálnym dielam.
Stihol som sa na Slovensko vrátiť tesne predtým, ako sa uzavreli hranice. Do konca roka mi už odpadli všetky vystúpenia. Mal som mať v októbri opernú produkciu v Dallase a niekoľko produkcií aj v Európe.
I keď by som bol veľmi rád, keby sa niečo z toho odohralo, vyzerá to tak, že veľké divadelné akcie sa už konať nebudú.
Ak sa teraz pozriete na to, čo sa deje v Amerike, ste spätne rád, že ste sa v marci vrátili? Ako sme sa na Slovensku popasovali s pandémiou?
Áno, situácia v Amerike je chaotická. Na Slovensku sme to zvládli výborne.
Pamätám si, ako sme sa vždy všetci smiali z Japoncov, keď chodili po ulici s rúškami. Ale nikdy sme si neuvedomili, že oni to robili kvôli iným, nie kvôli sebe.
Dúfal som, že sa ľudia počas prvých týždňov lockdownu zamyslia nad tým, čo je v živote dôležité. Ale zdá sa mi, že prevažná väčšina si stále myslí, že najdôležitejšie sú len peniaze.
Ticho som dúfal, že sa ľudia zamyslia nad spôsobom svojho života a trochu ho zmenia. Vôbec netvrdím, že máme ísť bývať do lesa a nezaujímať sa o istú ekonomickú stabilitu spoločnosti, ale aspoň trochu zmierniť dnešný až extrémny konzumný spôsob života.
Nerodíme sa predsa na tento svet, aby sme sa od rána do večera naháňali za peniazmi. No zdá sa, že to dopadlo úplne inak. Ľudia sa už nemohli dočkať, kedy budú môcť ísť do nákupných center, podnikov. Za najväčšiu tragédiu považovali možný kolaps ekonomiky.

Aj umelcov najskôr posielali predávať do Lidla.
Je to smutné a hlúpe. Vidno, že väčšina nemá ani zdanie, ako veľmi je umenie aj pre nich samotných dôležité. Tým nechcem povedať, že mám niečo proti práci v Lidli. Sám pochádzam z jednoduchých pomerov a neodsudzujem žiadny typ práce.
“Môj netto honorár sa rovná približne tomu, čo dostane dobrý majster napríklad pri stavebných prácach za týždeň, niekedy za pár dní. Ešte si stále niekto myslí, že bežní umelci sú drahí?
„
Myslím si, že verejnosť si neuvedomuje, že prevažná väčšina umelcov zarobí mesačne menej, ako keby boli zamestnancami Lidla.
Z čoho vychádza predstava, že umenie nie je pre život dôležité?
Dnešný človek si často neuvedomuje, že v umení môže nájsť to, čo vedome alebo aj len podvedome v živote hľadá. Určitý pokoj duše, naplnenie okamihu. To určite nedosiahne pachtením sa za materiálnymi vecami a peniazmi.
V kvalitnom umení možno nájsť nielen zábavu, ale najmä pokoj, momenty šťastia, pokoja v duši a v srdci. Nevravím len o opere, ale celkovo o nekomerčných umeleckých žánroch.
Mnoho ľudí hľadá uspokojenie určitého vnútorného nepokoja v materializme. Nechcem nikomu vyčítať, že chce mať každé tri roky nové auto a neustále nové pekné oblečenie. Fajn, nech má.