Tajný príbeh nie je detektívka, ale znepokojivý román, kde je vražda prirodzeným dôsledkom neprirodzených udalostí.
Ak máte strach zo starnutia, prečítajte si Donnu Tarttovú. Americká spisovateľka napíše len jednu knihu za dekádu, takže sa začnete tešiť na to, že budete mať o pár rokov viac a ona vydá opäť niečo nové.
Zamilovať sa do jej kníh je jednoduché. Jej texty sú inteligentné, ale nie intelektuálne, strhujúce, ale vôbec nie plytké. Nie bezdôvodne bývajú radené medzi najväčšie diela súčasnej americkej prózy.

Víťazka mnohých literárnych cien vrátane prestížneho Pulitzera, napísala tri romány: Tajný príbeh (1992), Malý kamarát (2002) a Stehlík (2013). A zatiaľ čo vo svete si získala renomé už od samého začiatku svojej spisovateľskej dráhy, cestu k slovenskému čitateľovi si našla až oceňovaným Stehlíkom, ktorý minulý rok vyšiel aj vo filmovom spracovaní.
Debutový Tajný príbeh sa v týchto dňoch konečne dočkal nového slovenského prekladu. Prvý pokus o jeho slovenské vydanie sa v deväťdesiatych rokoch neskončil s úspechom podobným tomu americkému, to však vôbec neznamená, že nemá čo povedať súčasnému čitateľovi.
Naopak, príbeh o zločine a treste v uzavretom študentskom spolku s odstupom rokov možno považovať za klasiku, ktorá má svoje opodstatnenie v literárnom svete už takmer tridsať rokov.
Bunny je mŕtvy a my sme ho zabili
Už od prvej vety viete, kto zomrel, viete dokonca aj to, kto ho zabil, ale vôbec netušíte prečo. Tajný príbeh sa začína slovami, ktoré fanúšikov klasickej detektívky možno rozladia, aj keď žáner tzv. detektívky naopak nie je nový.