Román Prípad starej dámy sa nečíta vôbec ľahko. Ukazuje totiž, že žijeme v spoločnosti, kde je krutosť či bezohľadnosť prítomná, a že ani náš vlastný súdny systém neslúži spravodlivosti či nepomáha obetiam, ale funguje priam v desivej ľahostajnosti. A tá býva často krutá. O tom, koľko pravdy a reality je v rozprávaní o prípade starej dámy, sme sa opýtali spisovateľky a publicistiky Nataše Holinovej.
Vašu knihu Prípad starej dámy môžeme do veľkej miery nazvať dokumentárny román. Je to tak? Do akej miery je teda dokumentárny a do akej miery fiktívny?
Úplne presná je holokaustová línia, kým trochu menej presná je línia bytovej mafie, ktorá však musela podstúpiť len určité zjednodušenia a skreslenia. Napríklad to, že v realite podávate na súd iks návrhov na neodkladné opatrenie, by literárny text nezniesol a čakanie na spravodlivosť treba zobraziť inak.
V príbehu rozoberáte udalosti týkajúce sa dôchodkyne, ktorú vlastne neochraňuje ani systém, ani vlastná rodina a stáva sa obeťou toho „neviditeľného“ násilia. Vy ste na podobných prípadoch pracovali aj ako publicistka. Máme takéhoto násilia v spoločnosti veľa? Ako ho rozpoznať?
Joël Dicker: Umenie a zločin sú časti nášho sveta Čítajte Keď hovoríme o latentnej kriminalite, môžeme si to predstaviť ako neznámy dom, na ktorý sa pozeráme z ulice a vidíme len fasádu. Nevieme, koľko má izieb, ale neuveríme tvrdeniu, že len dve.
Namiesto kvantity by som preto chcela upriamiť pozornosť na povahu tohto násilia, teda na jeho vlastnosti, ale najmä na dve ďalšie okolnosti: prácu úradov a súdov, ktoré by tomu mali zabrániť a chrániť obete, a tou druhou sme my, spoločnosť a naša ľahostajnosť.
Idea, že v 21. storočí sa vieme civilizovane postaviť k takýmto udalostiam, je desivý sebaklam. Preto robím zámerne to, že rozprávam o nepríjemných a znepokojujúcich veciach. Chcem pôsobiť na všeobecnú ľahostajnosť.
Sú seniori naozaj tí, ktorí sa dostávajú na okraj záujmu mladistvej, dynamickej spoločnosti?
Nepochybne. Vezmime si len trh práce v spoločnosti nastavenej na výkon. Kto nepodáva permanentne rastúci výkon, ako keby strácal hodnotu, a výkon seniora má opačný trend.
