Na Slovensku je veľa sôch, o ktorých by sme mohli viesť diskusie, či si ich ľudské predlohy zaslúžia mať pomník vo verejnom priestore.
A potom sú také, o ktorých by nemala byť ani len diskusia, a predsa stoja.
Napríklad prezident ľudáckeho slovenského štátu Jozef Tiso má v Čakajovciach pri Nitre stále svoju sochu, vo Varíne pri Žiline po ňom pomenovali ulicu. Tisov minister Ďurčanský má zas v rodnom Rajci bustu.
Denník SME navštívil Čakajovce, Varín i Rajec. Zisťovali sme, ako sa k sporným sochám v súčasnosti stavajú miestni a či nie je namieste ich existenciu prehodnotiť.
Tisa berú ako farára
Naša prvá cesta vedie z Bratislavy do Čakajoviec. Obec pri Nitre je neslávne známa práve tým, že v nej stojí socha Jozefa Tisu v životnej veľkosti. Jediná na Slovensku.
Je súčasťou panteónu slovenských dejateľov, ktorým sa obec pýši v blízkosti obecného úradu. Patrí k nemu i pamätník vojakom, ktorí padli v oboch svetových vojnách.
Jozefovi Tisovi v panteóne robia spoločnosť sochy Andreja Hlinku, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a Martina Rázusa.
“"Ak je to protizákonné, nech o tom rozhodnú úrady. Keď to nie je protizákonné, tak by o tom museli rozhodnúť poslanci, lebo oni odsúhlasili, že socha tam bude."
„
Slovenské hnutie obrody každý rok v marci v Čakajovciach organizuje celoslovenské oslavy výročia vzniku vojnovej Slovenskej republiky. K nohám Jozefa Tisu chodia klásť spomienkové vence, v kultúrnom dome majú potom kultúrny program.
Starosta obce Milan Greguš (SNS, SMER-SD) hovorí, že poslanci akciu vždy odsúhlasia najmä preto, že doteraz na nej nezaznamenali žiadne nepokoje alebo incidenty.
"Stretne sa tam najmä komunita Slovenského hnutia obrody a z obce tam chodí menší počet najmä starých ľudí, ktorí prídu väčšinou na kultúrny program," hovorí Greguš a dodáva, že sám sa na oslavách nezúčastňuje a zvyčajne býva na inej akcii.