BRATISLAVA. Výstavu Generácia 1909 - svedomie doby, ktorú v roku 1964 inštalovali do priestorov Vodných kasární Slovenskej národnej galérie by sme dnes zrejme nazvali galerijným blockbusterom.
Kurátor a vtedajší riaditeľ SNG Karol Vaculík mal všetko naplánované. Aj komunikačnú stratégiu mal prešpekulovanú do posledných detailov.
Výstava dostala premyslený grafický vizuál aj výpravný katalóg, plagáty k nej zaplavili mesto. Vaculík nezabudol ani na novinárov, o výstave písali v novinách, vysielali sa reportáže v rozhlase i televízii.
Žije uzavreto, sám. Svoje obrazy chcel spáliť, teraz v osemdesiatke debutuje Čítajte Dnes možno bežný marketing, vtedy nevídané.
A v neposlednom rade, Vaculík si ňou splnil aj svoj sen - urobiť výstavu s dielami autorov, ktorí mali tvorivý vrchol v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia.
Tých, ktorých poznačil fašizmus, a keď sa po vojne konečne nadýchli, pridusil ich komunizmus.
Tých, ktorí v šesťdesiatych rokoch už jednoducho neboli "in". Tých, ktorých dejiny umenia poznajú ako Generáciu 1909.
Väčšina z nich sa v roku 1909 narodila, ale ich hlavným spoločným znakom je, že do výtvarného diania nastúpili v tridsiatych rokoch. Tak to Vaculík opísal v rozhovore pre Smenu po otvorení výstavy v marci 1964.
Výstava o výstave
Slovenská národná galéria sa v roku 2020 obzerá späť za Vaculíkom. V Esterházyho paláci je nainštalovaná výstava s napohľad trochu zvláštnym názvom Generácia 909,76 - výstava, pojem, interpretácia.
Číslica v názve je výsledok aritmetického priemeru rokov narodenia autorov, ktorí sú zaradení vo Vaculíkovej Generácii 1909.
No nie je to výstava o umení tridsiatych a štyridsiatych rokov. Je to výstava o výstave. A najmä o kunsthistórii.
