SME
Sobota, 20. august, 2022 | Meniny má Anabela

Stefansson: Prečo by literatúra nemala byť istým spôsobom náročná?

Nedávno mu vyšiel román Príbeh o Áste.

Jón Kalman StefánssonJón Kalman Stefánsson (Zdroj: Foto - Einar Falur Ingólfsson)

Má za sebou dvanásť kníh a hoci pochádza z maličkého národa, stal sa svetovo úspešným spisovateľom. Podľa neho nezáleží na tom, odkiaľ autor pochádza, ľudia sú vraj všade viac-menej rovnakí, takže zaujímavé príbehy, či už o láske, zrade, agónii, šťastí, sa dejú všade. Nedávno mu vyšiel román Príbeh o Áste, ktorým určite potešil svoj slovenský fanklub. Jón Kalman Stefánsson.

Z vášho životopisu vyplýva niekoľko zaujímavých faktov – krátko po tom, ako ste nedokončili štúdium literatúry na Islandskej univerzite, debutovali ste básnickou zbierkou. Neskoršie úspechy s novelami naznačujú, že to štúdium asi pre vás nemalo veľký význam. Fakt sa tam nič podstatné nevyučovalo?

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu, že som nikdy nedokončil školu, písanie bakalárskej práce mi neprekážalo. Počas mojich štúdií som dokonca publikoval dve knihy poézie. Na univerzite som bol najmä preto, že som tam mal dosť času čítať a písať.

Súvisiaci článok Prekladateľka z islandčiny: Na Islande je ľahké sa zviditeľniť, tvorivosť nepatrí len elitám Čítajte 

Získanie titulu nebolo pre mňa až také podstatné. Ale áno, naučil som sa tam pár vecí. Niektorí učitelia ma čosi naučili svojimi vedomosťami, múdrosťou a niektorí len svojou charizmou.

Neľutujem ani jeden deň strávený na škole. Pred štúdiom som mal aj iné zamestnania, väčšinou išlo o náročné manuálne práce a každý deň, keď som došiel z práce domov, som už nemal energiu na čítanie, nie to ešte písať.

Tak som sa rozhodol ísť na univerzitu, kde som mohol tieto činnosti, ktoré tak milujem, aj vykonávať.

Máte za sebou jednu trilógiu a jeden dvojdielny román – našťastie som čítal romány Ryby nemajú nohy a Skoro tak veľký ako vesmír sám krátko po sebe, tak ma dlho netrápili naznačené a nedokončené príbehy a vzťahy z prvej knihy a rozuzlenia som sa dočkal dosť rýchlo. Zámerne ste ponechali čitateľa v očakávaní, alebo vám rozsah románu nestačí na zobrazenie komplikovaného príbehu a vzťahov? Neprekáža to vašim čitateľom? Napríklad výsledok komunikácie Magrét so spisovateľom Gunnarom Gunnarsonom sa čitateľ dozvie, len ak si prečíta aj druhú knihu.

SkryťVypnúť reklamu

Trochu sa hanbím pripustiť fakt, že na čitateľa pri písaní alebo práci na románe nikdy nemyslím. Znie to možno čudne, ak nie arogantne, zvlášť ak máte na pamäti, že žiadny román a ani žiadna báseň neožije, ak nepríde čitateľ.

Napriek tomu – nikdy o nich nepremýšľam, keď píšem. Jediná vec, na ktorej záleží, je samotný román, príbeh, alebo skôr (v mojom prípade) príbehy.

Pre mňa je každý román istým spôsobom skladbou, symfóniou, a ak, ako v tých príkladoch, ktoré uvádzate, musí čitateľ dlho čakať, niekedy aj niekoľko stoviek strán, na objasnenie celého príbehu, vysvetlenie či nejaký osud, potom dôvod tohto všetkého spočíva v zákonoch kompozície, ktorou môj román je. Niektoré veci musia proste počkať, aspoň tak to cítim, vnímam.

Zvyčajne netuším, aká dlhá bude nejaká epizóda alebo príbeh, či to bude desať strán, sto strán, alebo si treba počkať na ďalšiu knihu… Je to niečo, čo prichádza s písaním. Pre čitateľa to môže byť istým spôsobom náročné. A nech je. Kto tvrdí, že literatúra by nemala byť istým spôsobom náročná?

SkryťVypnúť reklamu

Osobne si myslím, že všetky dobré umelecké práce si vyžadujú niečo od svojho čitateľa, poslucháča, diváka… Umenie je umenie a je také živé, pretože nefunguje len jedným smerom, v umení to nikdy nie je jednosmerná premávka.

Je to dobrodružstvo, cesta, plavba, pretože ide o spoluprácu medzi umelcom, umelcovým dielom a divákom. V prípade literatúry čitateľom.

Áno, máme aj populárnu literatúru, detektívne príbehy... ktoré môžete čítať bez toho, aby ste čosi zo seba do nich vložili. Ide o čistú zábavu, čo nie je zlé. Všetci niečo také občas potrebujeme.

Ale romány a poézia vám ponúkajú aj zábavu, aj ten nádherný pocit z cesty. A myslím si, verím, dúfam, že mnohí čitatelia majú potešenie aj z toho, keď môžu do knihy vložiť niečo zo seba – pretože až potom nadobudnú pocit, že sú súčasťou toho sveta, že oni sami niečo tvoria.

SkryťVypnúť reklamu

Dobrá fikcia, silná poézia, obe menia svojich čitateľov na akýchsi básnikov, spisovateľov, zatiaľ čo ju čítajú.

V knihách Ryby... a Skoro tak veľký... hrá významnú rolu vzťah Ariho a Sigrún, ich osudové nedorozumenie a odlišné vnímanie jednej dramatickej udalosti, ktoré sa vysvetlí po 35 rokoch. Napriek tomu sa mi zdá, že tento príbeh ostal otvorený a mohol by sa stať jednou z hlavných línií aj v treťom diele. Uvažujete o ňom? Píšete ho?

Tretia kniha? Nie, nie, to si nemyslím. Samozrejme, netuším, čo budem písať v budúcnosti, ale nemyslím si, že z týchto dvoch kníh vznikne trilógia. Ale môžem len dodať, že pre mňa sú tieto dve knihy jedným uceleným románom. Rovnako ako moja trilógia, ktorú ste spomenuli, je len jedným dlhým románom.

Nedávno mi totiž jeden priateľ spomínal stretnutie so svojou platonickou láskou z vysokej školy. Jedno nedorozumenie ešte zo začiatku štúdia však zabránilo vývoju ich vzťahu – a vysvetlili si ho až na stretnutí po tridsiatich rokoch. Obaja majú za sebou nevydarené manželstvá a ich súčasné zväzky ich neuspokojujú. Čo by ste im poradili?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  6. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Majstrovstvá Slovenska v hode telefónom sa uskutočnia v sobotu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Shell myslí na slovenské komunity
  5. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  6. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  7. Agrokomplex 2022
  8. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 39 740
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 14 109
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 497
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 7 165
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 5 258
  6. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run 4 537
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 257
  8. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem 3 389
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná foto.

Minulý rok si meno alebo priezvisko zmenilo 1 912 ľudí.


17. aug
Nájomné byty na Bajkalskej ulici v Prešove.

Na byty s regulovaným nájmom by mali dosiahnuť aj lepšie zarábajúci.


13 h
Predseda vlády Eduard Heger z OĽaNO.

Od 6. júla sa strany k vyriešeniu krízy kompromisom nepriblížili.


10 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


6 h

Neprehliadnite tiež

The Sandman je hitom Netflixu.

Gaiman sa asi nedá adaptovať, ani Netflix to nevedel.


17 h
Herečka Táňa Pauhofová.

Učím sa pripúšťať si svoje strachy, hovorí herečka pre TV OKO/TV SVET.


18. aug
Jednu z hlavných úloh hrá vo filme Vitaj doma, brate! Róbert Jakab.

Do kín prichádza letná komédia Vitaj doma, brate!


18. aug
Režisér Peter Serge Butko.

Z jeho filmu Vitaj doma, brate! už odišla urazená starostka obce.


18. aug

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  5. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 8 859
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 994
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 776
  4. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 4 698
  5. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 4 059
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 4 000
  7. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča 3 659
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 621
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu