Dvadsiateho ôsmeho decembra 1895 v parížskom Grand Café na Bulvári kapucínov bratia Louis a Auguste Lumièrovci predstavili svetu kinematograf.
Naštartovali tak mechanizmus, ktorý sa rozrastal, menil a košatel, až sa stal filmovým priemyslom. Ako žralok, ani on sa nikdy nezastavil.
Keď zavreli kiná, filmový biznis zomrel. Ožije ešte? Čítajte Aj v časoch kríz, revolúcií či vojen hľadali ľudia v kinách zábavu, únik, útechu a nádej. Až v marci 2020 projektory na celej planéte pohasli, kinosály stíchli a vyprázdnili sa.
Kumšt a pražená kukurica
Filmári dokázali vo svojich dielach predvídať príčiny, zdroje, spôsoby šírenia i následky nebezpečnej nákazy. Našťastie, realita zatiaľ nie je taká tragická, ako ju vykresľovali.
Netušili však, aký drvivý dosah bude mať práve na nich samotných. Na prípravu projektov, nakrúcanie, postprodukciu, distribúciu aj na kiná. Na marketing, reklamu, filmovú publicistiku a kritiku.
Svet sa začína spamätávať, no kiná ostávajú zatvorené. Niektoré, najmä malé, jednosálové, artové, už v marci hľadali spôsoby, ako osloviť divákov. Veľkým multikinám zavedené opatrenia stále bránia v riadnej prevádzke, lebo nemôžu obnoviť hlavný zdroj svojich príjmov: predaj praženej kukurice.
