Článok pokračuje pod video reklamou
Ľudské práva, rodová rovnosť, rovnosť príležitostí pre všetkých ľudí bez ohľadu na rôzne atribúty vrátane sexuálnej orientácie sú v civilizovanom svete považované za nespochybniteľné princípy a hodnoty, ku ktorým sa hlási nielen Európska únia, ale všetky medzinárodné organizácie a inštitúcie.
Napriek tomu sme v posledných rokoch v našom regióne svedkami nielen odklonu od týchto princípov, ale doslova rozpútavania dezinformačnej vojny proti ich obsahu a cieľom, ktoré sa nimi sledujú.
Namiesto politík na posilňovanie ľudských práv sa v našej krajine konzervatívne sily ruka v ruke s náboženskými extrémistami, neofašistickými stranami a nacionálno-populistickými politikmi stavajú na barikády proti akejsi „gender ideológii“ a doslova znemožňujú vecnú debatu o podstate ľudských práv.
Je teda načase sa opýtať, kam naša krajina smeruje a čo má byť výsledkom tohto snaženia. Je načase sa opýtať, quo vadis, Slovensko?
Ľudské práva konečne na scéne
V roku 2011 som nastupovala na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na pozíciu riaditeľky odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Téma a terminológia rodovej rovnosti nestála v tom čase v stredobode pozornosti cirkvi a politických strán, vlastne nestála väčšine ľudí za pozornosť vôbec.
Radičovej vláda prijala v tom čase záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré nás (konečne) posúvali na úroveň štandardných demokratických krajín Európskej únie.
Súvisiaci článok Chlapec, ktorý natruc prežil pochod smrti Čítajte Vláda zriadila radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a zaviazala sa na vypracovanie stratégie ochrany ľudských práv na Slovensku.
Hoci za tých pár mesiacov vlády jedinej ženskej premiérky v dejinách Slovenska sa toho veľa nestihlo, nastupujúca jednofarebná Ficova vláda si tieto záväzky osvojila a poverila vtedajšieho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka vedením rady vlády a prípravou stratégie.
Je nutné povedať, že v tom čase bola atmosféra naklonená občianskej spoločnosti a nastupujúci Smer mal tendenciu správať sa ako pomerne štandardná sociálna demokracia.
Dôkazom bolo vytvorenie výboru pre práva LGBTI osôb pod záštitou ministerstva spravodlivosti, kde sa podarilo ustrážiť aj zloženie výboru z osôb, ktoré sa naozaj právam LGBTI ľudí venujú.
Odporcovia z radov náboženských fundamentalistov sa do výboru nedostali s argumentáciou, že ani vo výbore proti extrémizmu a radikalizmu nie sú zastúpení kotlebovci.
Kto mohol vtedy tušiť, že to nebol len začiatok procesu k uznaniu ľudských práv pre všetkých občanov a občianky našej krajiny, ale že toto bol vlastne vrchol, anomália či krátky výkrik do tmy a že budúcnosť tejto témy bude všetko iné len nie ružová?
