Nakrútiť film o Mekym, prečo nie. Ale určite nie tak, aby z toho bol patetický pomník.
Nakrútiť filmový portrét hudobnej legende sa podujal český režisér ŠIMON ŠAFRÁNEK, ktorý má Českého leva za dokument King Skate.
Pustil sa do jeho tajomstiev, pýtal sa na veci, o ktorých sa hovorí ťažko a bol zvedavý aj na nie vždy ľahké vzťahy v slovenskej popmusic. Dokument Meky príde do kín 16. júla.
Šafránek v rozhovore pre SME hovorí aj o tom, prečo práve Miro Žbirka prežil na vrchole toľko rokov a akú má výhodu voči kolegom, ktorí si medzi sebou a súčasnou hudbou postavili bariéru.
Bol pre vás Meky tajomstvom, ktoré ste chceli odhaliť?
Kolega Honza Vedrál o Mekym napísal knihu, tú som si prečítal. Zistil som, že ešte stále zostáva veľký priestor nakrútiť o Mekym film. Vedel som, že z neho nebude len hudobný portrét, ale aj obraz človeka 20. storočia a jeho osud.
Pretože každých desať rokov sa stalo niečo, s čím sa bolo treba vyrovnať. Platí to pre individuality a platí to aj pre hudbu, keďže v druhej polovici minulého storočia sa odohrali celé dejiny pop music.
Ako na dejinné zmeny a zmeny v hudbe Meky Žbirka reagoval?
Intuitívne, zrejme. Šiel vždy proti tomu, čo sa od neho všeobecne očakávalo. Poviem jednoduchý príklad: Keď mal osemnásť, hrával v kapelách vo Švajčiarsku. Mohol si tam zarábať na živobytie, ale on sa rozhodol vrátiť. Aby mohol tvoriť vlastnú hudbu. Kto by to urobil?
