Stojí za festivalom Grape, ktorý šesťkrát za sebou vypredal areál piešťanského letiska. So svojou kapelou Billy Barman vydal štyri štúdiové albumy a zozbieral rekordný počet ocenení Radio_Head Awards. Organizátor hudobných podujatí a hudobník Juraj Podmanický hovorí, že má prácu svojich snov.
Oficiálne vyjadrenie o zrušení tohto ročníka festivalu Grape pre opatrenia proti pandémii koronavírusu ste vydali až na prelome mája a júna, teda o dosť neskôr ako väčšina slovenských, ale aj svetových podujatí. Prečo?
Čakali sme na definitívne rozhodnutie vlády. V zmluvách s dodávateľmi a kapelami máme odsek, vďaka ktorému sa nám zaplatené zálohy vedia vrátiť v prípade, že zasiahne tzv. „vyššia moc“.
V našom prípade vyššiu moc reprezentovala vláda a jej vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že sa nepovoľujú podujatia pre viac ako tisíc návštevníkov. Samozrejme, že sme celý čas pozorovali, čo sa deje naokolo.

Vedeli sme, že to nie je dobré a existuje len malé percento nádeje, ale predsa sme stále trochu aj snívali.
Oznámili ste však termín na ďalší ročník. Znamená to, že interpreti, ktorí boli ohlásení na Grape 2020, prídu o rok?
Koronavírus zboril všetky tábory vrátane profesií, ktoré sa na organizácii festivalov podieľajú. Ale ak je na tejto katastrofe niečo pozitívne, je to možnosť sledovať, ako rastie snaha a spolupráca hudobných agentov a bookerov.
Vďaka tomu už v týchto dňoch vieme, že desať ohlásených interpretov vrátane headlinerov príde o rok, čo je veľmi dobrá správa. Pevne verím, že sa nám podarí tzv. „prebookovať“ 70 percent pôvodného programu do ďalšieho ročníka. Dúfam, že si aj z toho dôvodu ľudia lístky ponechajú, čo nám pomôže.
Na festivale ste už zažili nepríjemné udalosti, v minulosti ste ho museli prerušiť pre počasie. Čo osobne považujete za to najťažšie, s čím ste sa museli vyrovnať?
Náročných situácií bolo viac, ale korona vážne prekvapila. Počasie riešime každý rok a boli sme pripravení na scenáre, že to bude z roka na rok horšie a budeme sa musieť presťahovať do nejakých obrovských indoorových hál.
Zaoberali sme sa aj možnosťou iných hrozieb, napríklad teroristických útokov, pre ktoré by sme mali sprísnené kontroly a podobne. Ale to, že raz príde nejaký neviditeľný malý parazit a všetko tu zvalcuje, sme netušili a považujem to za doteraz najťažšiu skúšku.
Je to aj skúška prežitia?