Tmavé mraky sadli na mesto. Prúd vody už o niekoľko minút obmýval zaprášené domy a ulice. Obsluha v chvate zatvárala dvere a sťahovala rozkývanú markízu. Kaviareň bola plná.
Muži v kožených bundách a dišdašoch fajčili, vymieňali si novinky z politického vývoja a mohutnými hlasmi sa snažili prehlušiť arabskú hudbu a dážď bubnujúci do okien.
Zápisky z Blízkeho východu (3) Čítajte Kúdoly dymu im zakrývali tváre, ktoré pravidelne otáčali do rohu miestnosti k stolu s gumeným obrusom, kde diskutovala útla Japonka, akási zmes Európaniek a dve Američanky. Ženy, ktoré prišli pokrývať vojnu.
Hrozba
„Znásilnia ťa.“ Bolo v tom čosi ako suché oznámenie. Akési nudné vyjadrenie budúcnosti. Ak existuje pomyselný list hrozieb, znásilnenie je pre ženu, reportérku v prostredí vojny, na prvej priečke.
Hrozí jej od zdrojov, od tlmočníkov, od milícií, ktoré sa ženú zbombardovaným mestom a zbrane dvíhajú nad hlavu. Kde v džungli násilia nevedno, kto ku komu patrí a koho rešpektuje, kde hranice morálky príliš vykývala smrť.
(zdroj: Foto - Autorka)Sú chvíle, keď sa rozhodujete len na báze tichej modlitby – mám či nemám ísť na to stretnutie? Nevedno, ten kontakt nemožno overiť, je to súhra skúseností, šťastia a tvrdo vybudovanej siete známostí – no aj tak stačí okamih a všetko môže zlyhať. Niektoré ženy nosia plavky, aby si počas sexuálneho útoku „kúpili“ čas.
Iné si pozorne vyberajú fixera, miestneho tlmočníka. Overujú si jeho predošlé spolupráce a vložia doňho dôveru, keď ich vedie cez mestá zlomené násilím. No rizika sa aj tak nikdy úplne nezbavia. To všetko vedie k tej jedinej otázke: „Prečo tam chodíte?“
Plnosť pravdy
Horiaca línia. Krik. Výbuch a presun jednotiek. Pokrývanie vojny je šialené. No má svoj rituál, svoju formu mediálneho zobrazenia. V prvej línii tvorí opis vojny akési staccato plné čísel a štatistík.
