BRATISLAVA. "Áno, hneď niekoľkí skvelí americkí prezidenti boli aj majitelia otrokov a rasisti. Áno, hneď niekoľkí skvelí slovenskí národovci boli v nejakom zmysle antisemiti. Ale to všetko sa vzťahuje na zložité, a preto zaujímavé historické okolnosti. Z tých by sme sa mali múdro poučiť, a nie ich hlúpo ignorovať," hovorí literárny vedec Peter Darovec.
Odstraňovanie filmov s rasistickými témami, búranie sôch, verejný lynč za názor, ktorý vybočuje z radu. Aj tieto dôsledky majú po celom svete masové americké protesty proti rasizmu.
Tento týždeň časopis Harper’s Magazine uverejnil list, ktorý podpísalo 150 popredných spisovateľov, akademikov a aktivistov. Postavili sa v ňom proti súčasnej vlne "kultúry rušenia" a ťaženia proti rasovým motívom v historických dielach.
Medzi signatármi sú spisovateľky J. K. Rowlingová a Margaret Atwoodová, filozof a spoločenský teoretik Noam Chomsky či spisovateľ Salman Rushdie.

"Slobodná výmena informácií a myšlienok, ktorá je základom liberálnej spoločnosti, sa každým dňom zužuje," píšu v otvorenom liste.
Hoci súčasnú diskusiu o rasovej nespravodlivosti, ktorú odštartovali protesty proti rasovej diskriminácii vítajú, v liste odsúdili obmedzenie otvorenej debaty.
K novodobej cenzúre, "kultúre rušenia" a tomu, čo to môže znamenať pre spoločnosť, sa pre SME vyjadrujú aj známe osobnosti slovenskej kultúry:
- Juraj Čarný, kurátor, pedagóg, kultúrny manažér
- Maja Štefančíková, výtvarníčka
- Michal Hvorecký, spisovateľ
- Peter Darovec, literárny vedec
- Zora Jaurová, kultúrna expertka
- Marek Šulík, režisér
- Beata Jablonská, historička umenia
- Robert Kirchhoff, filmár

Juraj Čarný, kurátor, pedagóg, kultúrny manažér
Cenzúra je v umeleckom prostredí mimoriadne nepopulárnym nástrojom. Tak diktatúry, ako aj demokracie sa dnes radšej snažia umelcov cenzurovať ekonomicky a ideálne ich viesť k dôslednej autocenzúre.
Odstraňovanie pamätníkov zločincov a zločineckých režimov však považujem za mimoriadne dôležité a je nepodstatné, či v lokálnom, alebo globálnom kontexte.