„Nie je možné, aby vás tento apel na ľudskosť nedojal a dokonca aj neinšpiroval.“ Takto sa o románe Christy Lefteriovej vyjadrili v The Guardian a nemožno s nimi nesúhlasiť. Včelár z Aleppa hovorí o najhoršej strate, ale aj o láske a nachádzaní svetla.
Vojny z rôznych častí sveta sa k nám dostávajú cez obrazovky či internet. Zástupy utečencov, ktorí sa snažia začať nový život v našom susedstve, však nevidíme alebo vidieť nechceme. Autorka si k nim vyšliapala cestičku, aby sme ich vnímali správne, bez strachu a s porozumením.
V lete 2016 britská spisovateľka, dcéra cyperských utečencov, strávila dva mesiace v Aténach ako dobrovoľníčka v utečeneckom centre UNICEF. Tam si vypočula množstvo smutných a ťažkých príbehov. Po návrate do Londýna sa začal rodiť román o sýrskych manželoch.
Charlie Mackesy: Chlapec, krtko, líška a kôň Čítajte Dlhé hodiny, ktoré strávila v tábore, pomohli vdýchnuť postavám autentickosť a bohatý vnútorný život. Predlohami sa stali skutoční ľudia: slepá žena, ktorá uviazla v dome, kde zahynul jej syn aj muž, ďalšia, ktorá dokázala uhlíkom kresliť krásne, ale temné obrázky stratených ľudí a miest, muž, ktorý nedokázal hovoriť, alebo dieťa s neustále sa opakujúcou otázkou na perách: Zomrieme vo vojne?
Trauma, ktorou trpí väčšina utečencov hľadajúcich azyl, môže mať mnoho podôb.
Odvaha uprostred temnoty
Včelár Nuri pochádza zo sýrskeho Aleppa. V jeho vlasti práve zúri vojna. Synček Sami mu zahynul pri bombovom útoku a jeho žena Afra vtedy oslepla. Po dlhom presviedčaní priateľa Mustafu sa rozhodnú pre útek zo Sýrie.
