Romány od Gaimana, Asimova, Adamsa, Connelyho, Lewisa či Weira prekladá už tridsať rokov a stále ho to baví. Žánre kníh s obľubou strieda, najradšej však pracuje na poctivom sci-fi. Slovenčine podľa neho chýba najmä akceptovaný mestský jazyk a odtabuizovanie vulgarizmov. Patrick Frank.
Z akých jazykov prekladáte a prečo ste sa rozhodli venovať literárnemu/knižnému prekladu?
Prekladám len z angličtiny. Pôvodne som ju síce študoval v kombinácii s japončinou, ale to len preto, lebo nebola možnosť študovať prekladateľstvo/tlmočníctvo jediného jazyka, vždy len dvojkombinácie.
V mojom ročníku sa angličtina otvárala s japončinou alebo s ruštinou. Ruštiny som v tom čase, na sklonku komunizmu, mal plné zuby, tak som si vybral japončinu. Dnes už viem, že na škodu veci, lebo pri prekladoch oveľa častejšie využívam znalosť ruštiny ako japončiny.
Nielen v knihách ako Mark Galeotti – Vory: Ruská supermafia či Adam Higginbotham: Polnoc v Černobyle; ale často aj v detektívkach od Michaela Connellyho a Roberta Craisa.
Stefansson: Prečo by literatúra nemala byť istým spôsobom náročná? Čítajte K prekladu som sa dostal celkom prirodzene. Ako dieťa som chcel byť spisovateľom, bavil som sa písaním na stroji, ale rýchlo sa ukázalo, že na vymýšľanie príbehov akosi nemám talent.
Od toho bol len krôčik k pochopeniu, že je pre mňa ideálne rozprávať v slovenčine príbehy, ktoré už vymysleli iní. Bolo to dobré rozhodnutie: robím to už tridsať rokov a ešte stále ma to baví ako na začiatku.
Sú aj také žánre kníh, ktoré by ste prekladať nechceli či odmietli?
Keď preložíte prvých sto, stopäťdesiat, dvesto kníh, potrebujete zmenu. Striedam detektívky, fantasy, veľmi zriedka sci-fi, toho nikdy nie je dosť, a rozprávky. Tie posledné aj preto, lebo som mal dlho malé deti a pridanou hodnotou k prekladu bolo, že tie knižky potom čítalo aj moje potomstvo.
Aj dnes sa k nim občas vrátim, lebo byť načas znova infantilný nie je v živote na škodu. Rovnako som párkrát robil horory a nedávno dokonca znova ženský román, po dlhých rokoch zase od Tess Gerritsenovej, z ktorého sa vykľul crossover medzi romancou, hororom a BDSM erotikou.
Každý typ knihy vie zaujať niečím iným a v správnom čase si človek vie každý z nich vychutnať. Preto nemôžem povedať, že by som odmietal či nechcel niektorý žáner. Asi to pre mňa bude spôsob, ako sa brániť vyhoreniu.
Málokto vie, že aj vašou zásluhou domáci vydavatelia siahli po viacerých žánrových literárnych klasikách. Aj vďaka vám teraz vychádza legendárna Asimovova Nadácia v slovenskom preklade. Je fantastika váš najobľúbenejší literárny žáner?
S Narniou aj Stopárom prišiel Slovart, ja som len dostal ponuku a s gustom som ju prijal. Asimovova som spolu s ďalšími ponúkal, tlačil, presadzoval kdekomu, ale celkom márne.
