Byť prvým prináša nielen profity, ale aj riziká – najmä ak ide o uvažovanie o spoločenských javoch v prelomových časoch, keď sa menia nielen východiská, ale dokonca aj axiómy zvyknú mávať nestabilné podložia.
Prognózy uprostred procesu
Bulharský politológ Ivan Krastev patrí k prvolezcom, mapujúcim priebeh a dôsledky pandémie Covidu-19 predovšetkým na krajiny Európskej únie, a táto priorita poznačila jeho rozsahom neveľkú knihu výrazným spôsobom – niektoré postrehy o tom, ako reagovali jednotlivci, štáty a Európska únia sú objavné, originálne a neraz veľmi prekvapujúce, ak sa však na nich pokúša vystavať nejaké poučenie pre Európsku úniu v ďalších desaťročiach, rozpadá sa mu výsledná stavba vlastne na dve – prinajmenej.

Sú zakotvené aj v samotnom originálnom titulku knihy – ako zmení pandémia Európu. Dnes to nevie s určitosťou povedať nikto – a to nielen preto, že sme stále uprostred krízy a netušíme, ako sa tento príbeh skončí – a ktorý z politických, spoločenských a ekonomických trendov, ktoré odhalila koronakríza v európskych štátoch, sa napokon presadí. S dodatkom, že následky pandémie v Nemecku môžu byť zásadne odlišné a zásadne odlišne vnímané ako v Španielsku či Taliansku – ako sa to prejaví na EÚ?
Ostane Nemecko motorom integrácie a ekonomických reforiem eurozóny, alebo budú dôsledkom pandémie dve či tri Európy?
Sme uprostred procesu a hoci sa niektoré poučenia zdajú ako nepochybné – EÚ dokáže vybaviť pre členské štáty viac (rúšok či pôžičiek napríklad), ak má na to kompetencie, druhou stranou mince je, že pandémia obnovila hranice štátov a limitovala slobodný pohyb tovaru, ak chýbal alebo mal chýbať v niektorej krajine.
Keď sa odlišné režimy podobajú
Obmedzovanie osobných slobôd bolo rovnako efektívne v krajinách demokratických aj autoritatívnych – a pokušeniu limitovať slobody občanov podliehali vlády v oboch režimoch.