„Ostrie sa začrelo do čela tesne pod vlasmi. Škriplo o kosť, no ruka obratne natočila čepeľ a potiahla ju po lebke dozadu. Päsť zvierajúca vlasy odchlipla a nadvihla kožu, aby sa dala ľahšie oddeliť.
S mľaskaním a so zvukom holených chlpov prešiel nôž takmer až na zátylok, kde ráznym rezom oddelil skalp. Elegantne, jedným ťahom. Čistá prácička, prezrádzajúca dlhoročné skúsenosti. Napriek tomu sme sa na N‘tou-wina nesúhlasne mračili.
„Na toto sa teraz vykašli, Win,“ zahundral dokonca aj Barker a strčil do bubna lematky ďalšiu dlhú nábojnicu. Mescalero sa vztýčil od tela, ktoré teraz vyzeralo ako plešaté, akurát namiesto lysiny malo slizkú červenú ranu.
Marisha Pessl a Návraty do nesveta Čítajte Akoby zálesáka nepočul, prešiel k druhej mŕtvole a zdrapil ju za vlasy. „No čo, furt je to stopäťdesiat dolárov,“ zachechtal sa Hawkson a ochotne Apačovi posvietil fakľou.“
Napísal Juraj Červenák v druhej časti príbehov Štrkáča Callahana a pozornejší čitateľ tuší, že väčšia detronizácia mayoviek sa asi ani nedá predstaviť. N‘tou-win, Barker a Hawkson v jednom krátkom texte, prevracajúcom životné diela Karla Maya naruby.
N‘tou-win a Old Stonehand
Červenák totiž nemá úctu pred žiadnou legendou divokého západu, fiktívnou či reálnou. Na jednej strane si nesmierne užíva všetky možnosti žánru a jeho kompozičné, sujetové a štylistické prvky (osamelý hrdina, súboj so zlom, prenasledovanie zločincov naprieč štátmi, konflikt s morálne padlými predstaviteľmi miestnej moci, krvavé, veľmi krvavé prestrelky v saloonoch a spustnutých mestečkách, primeraný slovník...),
