Predchodcov mal viacerých, inšpirujúcich sujetov a protagonistov poznal takisto veľa – jemu sa však podarilo ako nikomu inému na prahu deväťdesiatych rokov preraziť takou dobrou literatúrou, že vrchol mala na začiatku.
Steve Murphy a Javier F. Peña - Lov na Pabla Escobara Čítajte „Na jeho výrobnej poviedke je pekné, že nechce byť prielomom do teritória nejakej nadpriemernej ľudskej duše či do duše podpriemerne geniálneho jedinca. Pišťanek, hoci píše veľa a rýchlo, sa neponáhľa, aby začal ohromovať svojich priateľov v novom časopise veľkými témami. Písanie je zatiaľ pre neho aj zábavou, teda psychoterapiou, a bude orieškom pre literárnu kritiku, ak sa jeho texty budú prudko množiť.“
Aj týmito slovami uviedol Pišťankovu poviedku Ideálna pracovná sila Rudo Sloboda v Dotykoch 4/1989. (Originál poviedky s názvom Súdruh Bozonča – Ideálna pracovná sila obsahovali pololegálne Literárne konfrontácie 1, ktoré sa stali súčasťou bizarnej diskusie skupiny mladých literátov a niekoľkých vtedajších literárnych funkcionárov na prelome rokov 1988/1989.)
Spolu s poviedkou Jednej dlhočiznej zimy, uverejnenej krátko predtým v Slovenských pohľadoch, znamenali nástup novej vlny či až poetiky v slovenskej literatúre, ktorej bol Pišťanek najvýraznejším predstaviteľom.
Vizionár
Viac o tomto fenoméne sa dočítate v precíznej knihe literárneho vedca Petra Darovca On, Pišťanek (Literárne informačné centrum 2020).
