Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Keď francúzsky spisovateľ Marcel Proust uvidel v roku 1902 v Haagu obraz Pohľad na Delft holandského barokového maliara Johannesa Vermeera, hlboko to naňho zapôsobilo.
Zrodila sa celoživotná fascinácia.
Slovenská meď sa dostala až do flámskych malieb. SNG zisťuje, či o nej vedeli majstri u nás Čítajte Takmer o dvadsať rokov neskôr napísal v liste umeleckému kritikovi Jeanovi Luisovi Vaudoyerovi, že táto maľba ho ovplyvnila viac ako čokoľvek. Že to bol najkrajší obraz na svete.
V roku 1921 Proust na sklonku života dokončoval svoje najväčšie dielo - tritisícstranový, sedemdielny román Hľadanie strateného času.
No predsa sa zdvihol zo smrteľnej postele, aby obraz ešte raz videl.
A potom do svojho najslávnejšieho románu pridal scénu, v ktorej jedna z hlavných postáv - spisovateľ Bergotte - stojí pred Pohľadom na Delft a je úplne fascinovaný malou žltou plochou niekde v pravej časti obrazu.
Vtedy si uvedomí, ako by mal písať inak. Zároveň však vie, že je na to neskoro a zomiera.
Google Earth, fotografie i tiene
Dielo Pohľad na Delft je jedným z dvoch obrazov, na ktorých Vermeer zachytil svoje rodné mesto.
Mestská maľba fascinuje kunsthistorikov už storočia najmä preto, že o vzniku obrazu nebolo známych veľa detailov. Pôvodný odhad jeho vzniku datovali medzi roky 1658 - 1661.
