Kto chce kam, pomôžme mu tam, aká matka, taká Katka, chytať ryby v sude, tichá voda brehy myje, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, prilievať olej do ohňa, ako tŕň v oku, hádzať hrach na stenu, namastiť si vrecká, streliť capa, nemôžem si pomôcť, ale azda niet frazeologizmu, ktorý by sa v kontextoch Eurovízie nedal použiť.
Piesňová súťaž konajúca sa od roku 1956, vraj sviatok európskej populárnej hudby, megalomanská megašou, a asi najpresnejšie, inštitucionalizovaný gýč, taká tá naša špinavá bielizeň, úplne najšpinavšia, ktorú rok čo rok perieme celému svetu na obdiv. A na smiech.
Organizátor festivalu Grape: Pripravovať festival je tá najlepšia robota Čítajte Akurát v roku 2020 nič, Eurovízia bola zrušená, nahradila ju síce retrospektívna nesúťažná Eurovision: Europe Shine a Light, tá však veľa vody nenamútila, a predovšetkým, nezostala po nej žiadna odrhovačka, ktorá by nám kontaminovala verejný audiovizuálny priestor. A potom, že z korony nevzišlo nič dobré.
Vzišlo, nikto nám síce nepripomenul, kto vlani vyhral, ale keďže tento ročník sa mal konať v Rotterdame, dokážeme odvodiť, že bol z Holandska, respektíve, za Holandsko spieval.
Aj keď... ale nie, to im nechajme, spievať – v zmysle triafať správne noty – spievať vedia.
Oslava korektnosti
Pekní, úspešní, čistí, voňaví, mladí ľudia, duchom mladí, mlado vyzerajúci, nezáleží na farbe pleti ani na kvalite, prípadné nedostatky skryje mejkap, ani na váhe, ani na vyznaní, ani na pohlaví a rode, a dokonca, nezáleží ani na národe a národnosti a ani na geograficky vymedzenej Európe.
