Keď naňho zvolali, hej, ty inteligent, opatrne sa otočil. To na mňa voláte? Václav Havel by bol radšej, keby ho oslovovali normálne: vole.
V trutnovskom pivovare, kde sa po nástupe normalizácie zamestnal ako posúvač sudov, aby bol solidárny s ostatnými disidentmi, si robotníci hneď všimli, že je iný.

Do roboty chodil v mercedese, čím zatienil aj autá šéfov komunistickej strany, ktorá sídlila hneď vedľa.
Ešte pozoruhodnejšie bolo, že chcel pracovať a že jeho morálka bola celkom iná, ako bolo v českom a slovenskom regióne zvykom.
Vedeli si predstaviť, že doma vedie intelektuálne debaty. Ale zrejme si nevedeli predstaviť, že tento v zásade plachý človek bude raz prezident.
Film českého režiséra Slávka Horáka sa začína v roku 1968. Havel mal príjem z USA, kde sa uvádzali jeho hry, a aj doma bol hviezda. Ale postaviť sa pred dav a prijímať potlesk sa ešte nenaučil. To skôr zavolal na pódium Dubčeka, ak ho zbadal v hľadisku, a skryl sa za jeho prejav.
Intelektuál? Áno, aj sukničkár
Aj preto, že Viktor Dvořák v titulnej role je od Havla na nerozoznanie, začne byť film veľmi rýchlo presvedčivý. Nie je postavený ako vymenúvanie toho, čo sa mu kedy stalo.