Václav Havel nebol vždy jednoznačný hrdina, ktorý nikdy nezaváhal ani nezapochyboval, hovorí režisér SLÁVEK HORÁK.
Keď sa ako prvý filmár rozhodol o prvom porevolučnom československom slobodnom prezidentovi nakrútiť životopis, povedal si, že jeho film bude príbehom o človeku. Ktorý bojuje sám so sebou, i svojimi neduhmi a neustále sa pýta, nezlyhal som?
Režisér filmu Havel v rozhovore pre denník SME hovorí o tom, či sa stretol s predsudkami, že je príliš mladý na film o Havlovi aj o tom, čo ho dokáže rozosmiať na filmových kritikách.
O Václavovi Havlovi už vzniklo viacero dokumentov, no životopisný hraný film pred vami ešte nikto nenakrútil. Prišiel ten správny čas?
Dubček nepochopil jeho nástup ani novú morálku. Aký je film Havel? Čítajte Mám pocit, že teraz je ten najneskorší správny čas. Taký film mal vzniknúť skôr, potrebovali sme ho už pred pár rokmi. Veď si len uvedomme, aká je nálada v spoločnosti, ako upadá dôvera v politikov, ako sa politickí lídri čoraz viac uchylujú k politickému populizmu.
Je teda najvyšší čas na film o Havlovi, ktorý bol absolútnou antitézou populizmu, a ktorý pre svoju politickú rolu toho toľko obetoval. Bral to veľmi osobne, len s najčistejšími a najvyššími ideálmi.
To je niečo veľmi inšpiratívne. Dnes stojí zato to nielen pripomenúť, ale aj bojovať. Potrebujeme, aby naši politickí lídri a predstavitelia boli ľudia čistých myšlienok a ideálov. A tak ako Havel musia nastaviť latku opäť vysoko.
Takže to by v prvom rade asi mali ísť do kina oba parlamenty, český aj slovenský.
No len za predpokladu, že sa s nimi ešte dá pohnúť, že by si dokázali ten film pripustiť k telu. Ale áno, to by sa mi páčilo, keby si aj politici išli do kina pripomenúť, čo všetko sa kedysi muselo obetovať, aby človek získal zodpovednosť verejnej funkcie. Lebo to je v prvom rade zodpovednosť, až potom privilégium.
Tridsať rokov po Nežnej revolúcii v spoločnosti vládne nedôvera v politiku a skepticizmus voči tomu, či sa naozaj máme lepšie, ako to bolo kedysi. Mnoho ľudí sa nostalgicky obracia za socializmom, že mali prácu a bývanie a že to nebolo až také zlé. Prečo sa toto stalo?
Mám pocit, že ľuďom, ktorým sa život nepodaril podľa predstáv, alebo tým, ktorí boli zvyknutí, že sa majú dobre i bez veľkej námahy, súčasná doba nevyhovuje práve preto, že na to, aby mali pohodlie, sa musia viac snažiť. Čo zrejme predtým tak nebolo a preto im je ľúto za časmi, keď sa snažiť nemuseli. Ale dúfam, že tieto pocity prevládajú len v malej časti populácie.
Skôr cítim opätovné znechutenie politikou. Tak, ako sme boli znechutení z politikov za socializmu, keď to bola naozaj veľká šaškáreň, tak aj dnes veľa ľudí pociťuje podobnú frustráciu, že politika je v rukách hŕstky mocných, opretá možno nie o páky väzenia, ale o ekonomické páky. A veľa ľudí je z toho možno sklamaných.
Práve pre nich by mohol byť film Havel akousi vzpruhou alebo osviežením a pripomenutím si toho, že sa stále dá bojovať. A že ako hovoril Havel, keď sa každý bude správať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nemôže byť nešťastný, pretože bude mať každý deň pocit, že sa zachoval správne.
Slávek Horák
- Český režisér a scenárista.
- Po gymnáziu absolvoval Filmovou školu Zlín pod vedením prof. Jana Gogolu, potom ho prijali na FAMU, no štúdium pre pracovnú vyťaženosť nedokončil.
- Začínal ako režisér reklamných spotov.
- Jeho celovečerným debutom je film Domáca opatera (2015), ktorý bol českým kandidátom na Oscara.
- Horák film nakrútil o svojej matke, do jej úlohy obsadil Alenu Mihulovú, ktorá za ňu získala Českého leva, Krištáľový glóbus a Cenu českej filmovej kritiky.
- Časopis Variety Horáka zaradil medzi 10 najnádejnejších svetových režisérov.
- Jeho druhým celovečerným hraným filmom je Havel, v kinách od 30. júla 2020.
Je dnes v politike niekto ako Havel? Vidíte tam aj svetlé momenty?
Nikoho takého vo vysokej politike nevidím. Iné je to v komunálnej politike. Bývam v Prahe 7, kde posledné komunálne voľby vyhralo hnutie Praha sobě, ktoré založila skupina štyridsiatnikov. Nikto ich nepoznal, ale mali rozumný program.
A ja som veľmi rád, že je to generácia mladých komunálnych politikov, mojich rovesníkov, ktorí si ešte pamätajú, aké to bolo príšerné a nemajú žiadnu nostalgiu za socializmom, no rovnako majú dosť intelektu na to, aby videli, aké to je aj dnes zlé. Zároveň však majú aj dosť energie, aby s tým dokázali bojovať, nie sú zatrpknutí ani rezignovaní, majú silu a vôľu meniť veci. Takže určité svetielka vidím v tejto generácii politikov, ale uvidíme kam to všetko povedie a aký vysoký vplyv môžu získať.
Vo filme ste zachytili obdobie od roku 1968 až po Nežnú revolúciu v roku 1989, ktoré pre Havla znamenalo boj s totalitou a pre filmárov lákavý dramatický oblúk. Vy si ako spomínate na obdobie neslobody? Ako ste zažili boj s totalitou?
