Vraví, že prvýkrát sa do kníh Dominika Dána začítal, až keď ich začal nahrávať ako audioknihy po Mariánovi Geišbergovi.

Herec MARTIN MŇAHONČÁK má radšej sci-fi literatúru, ale dobrou detektívkou nepohrdne. Nevýhoda krimipríbehov je však podľa neho v tom, že sa nedajú čítať opakovane.
Nová, v poradí 30. kniha Dominika Dána, ktorá vyšla 30. júla, je štvrtou dánovkou, ktorú Mňahončák nahral ako audioknihu.
Tentoraz sa dej knihy vracia do roku 2009. Neznámy strelec popravil doma v posteli okresného prokurátora a o dva dni neskôr kandidáta na starostu okrajovej mestskej časti.
Detektívi z oddelenia vrážd budú musieť rozpliesť korupčnú aféru okolo zavraždeného prokurátora a navyše vedia, že priamy úder na skorumpovaných papalášov nebude jednoduchý.
Denník SME sa s Martinom Mňahončákom rozprával na špeciálnom polnočnom predaji Dánovej novinky, ktorý zorganizovalo vydavateľstvo Slovart.

Aké detektívky si radi prečítate?
Mám rád knihy Jo Nesba, s ktorým som sa tiež osobne stretol. Nahrával som aj jeho román Snehuliak.
Ako herec čítam veľa scenárov a keďže aj režírujem v našom divadle a vyberám texty, je ich toľko, že na knihy až tak veľa času neostáva ako by som možno chcel.
Čím si vysvetľujete, že sa knihy Dominika Dána stali takým fenoménom?
Podľa mňa tu bola diera na trhu. Nie je veľa slovenských autorov, ktorí píšu kvalitné kriminálky a on je navyše aj človek z vyšetrovacej brandže. Veľa vecí zažil, o mnohých zase veľa počul.
Keď sa človek zamyslí nad tým, o čom píše a predstaví si, že to tak do istej miery – a niekedy aj dosť výraznej - mohla byť aj pravda, tak to má dosť silný efekt na čitateľa.
Audioknihy Dominika Dána ste začali nahrávať po Mariánovi Geišbergovi. Mali ste predtým rešpekt?