Rozšírená predstava je, že židovské múzeá sú buď múzeami holokaustu, alebo vystavujú rituálne predmety zo synagógy alebo domácností. Vlaňajšia aj súčasná výstava Poklady Židovského múzea v Prešove II túto predstavu narúšajú. S kurátorkou výstavy Janou Švantnerovou sa zhovárame o širšom kontexte výstav v Židovskom komunitnom múzeu.
Už tretí rok po sebe vystavujete v Židovskom komunitnom múzeu (ŽKM) v Bratislave predmety zo zbierky Židovského múzea v Prešove (ŽMP). Prečo je táto prešovská zbierka taká výnimočná?
Spoločným menovateľom bratislavskej a prešovskej zbierky judaík je stavebný inžinier a architekt Eugen Bárkány. Bol jednou z hnacích síl vzniku a fungovania prešovského Židovského múzea od jeho vzniku v roku 1928 až po nútený koniec počas 2. svetovej vojny.
Súvisiaci článok Albertina a jej nová expozícia moderného umenia Čítajte Po vojne sa presťahoval do Bratislavy a v šesťdesiatych rokoch tu zhromaždil druhú najautentickejšiu zbierku judaík. Tieto dve zbierky sú to najcennejšie, čo v rámci hnuteľného židovského kultúrneho dedičstva máme.
Veľmi dobre sa navzájom dopĺňajú a ponúkajú plnohodnotnú mozaiku židovského života na našom území.
Prešovská zbierka má okolo 1500 predmetov a bola predmetom aj vášho doktorandského štúdia. Dokáže vás ešte niečím prekvapiť?
Výskumu histórie ŽMP a jeho zbierky som sa venovala približne sedem rokov a má ešte veľa čo ponúknuť ďalším bádateľom. Táto zbierka je ideálnym interdisciplinárnym materiálom na výskum. Posledné tri katalógy ŽKM sú dôkazom, že koordinovaná úzka spolupráca rôznych odborníkov prináša najlepšie výsledky.
Ide o spoluprácu historikov, judaistov, historikov umenia, etnológov, archivárov, genealógov, architektov a reštaurátorov.
