Zažil fašistické koncentračné tábory ako jedenásťročný chlapec a prežil aj pochod smrti. Po okupácii Československa v roku 1968 emigroval do západného Nemecka. Napriek skúsenostiam s oboma totalitnými režimami nestratil satirický pohľad na svet a zmysel pre humor. Na Kremnických gagoch v roku 2012 mu udelili Zlatého gunára, cenu za celoživotné dielo. Pavel Taussig.
„Chcel som opísať osudy našej rodiny s dôrazom na holokaust. Snažil som sa pritom vžiť do myslenia jedenásťročného chlapca a neodradiť ho od čítania záplavy neznámych mien a pojmov,“ napísali ste v úvode svojej knihy Prežil som pochod smrti. Podľa reakcií vášho syna sa vám to v tom čase nepodarilo. Neskôr sa jeho postoj k vášmu textu zmenil. Zrejme uznáte, že ten text asi nebol celkom určený pre jedenásťročného chalana.
Odhalili ste ma. Pre môjho jedenásťročného syna to bolo čosi, o čom nechcel nič vedieť. Ako keby sa dozvedel, že jeho otec strávil zamladi pol roka vo väzení.
Keby som bol napísal, že som bol zamladi členom družiny Spidermana či iného populárneho hrdinu komiksov osemdesiatych rokov, bolo by ho to rozhodne väčšmi potešilo.
Dospelému čitateľovi však celkom nestačí pohľad jedenásťročného dieťaťa – chýbajú mu ďalšie informácie a kontext, aby ho taký text zaujal. Túto dilemu ste zrejme vyriešili poznámkami a doplnkami textu a posunutím celého príbehu až do emigrácie v roku 1968 a o život v Nemecku…
Pôvodný text pre syna mal čosi vyše tridsať strojopisných strán. Fotokopírovaním som vyrobil ešte zopár ďalších výtlačkov, ktoré som rozdal svojim priateľom emigrantom, o ktorých som predpokladal, že za vojny mali podobný osud ako ja.
Opisovali jej potraty v špine aj túžbu zmeniť pohlavie. Francúzku prosili o radu tisíce ľudí Čítajte Bolo to vlastne po prvý raz, čo som sa o tomto období svojho života zmienil na verejnosti. Udivil ma ich záujem, vypytovali sa na podrobnosti, a tak som k textu pridával ďalšie časti, aby som uspokojil ich zvedavosť.
Pritom som už natoľko nedbal na pôvodné pravidlo, že text je určený jedenásťročnému chlapcovi, ktorý o dejinách Európy v prvej polovici 20. storočia nemá ani potuchy.
Približne do ôsmych narodenín ste nevedeli o svojom židovskom pôvode a rodičia sa s vami o tom nerozprávali – čo bolo vzhľadom na situáciu v slovenskom štáte pochopiteľné. Keď však vyšiel nový protižidovský zákon, ktorý Židom zakazoval vstup na verejné ihriská, museli vám to rodičia konečne povedať. Musel to byť pre vás šok – a navyše vyvolal nutnosť začať sa pretvarovať. Ako takú situáciu zvládne chlapec?
Bola to pre mňa veľmi nepríjemná situácia. Musel som byť ustavične v strehu, aby som sa neprezradil.
Keď sa spolužiaci rozhodli, že poobede sa pôjde spoločne do kina na najnovšiu veselohru, musel som si vymýšľať výhovorky, prečo s nimi nepôjdem.
