Čo keď sa bezpodmienečne zaľúbite do svojho počítačového avatara tak, ako sa zaľúbi matka do svojho dieťaťa? Čo sa stane, keď si uvedomíte, že všetky vaše rozhodnutia sú už vopred, bez vášho zásahu, hotové a vy ich vlastne iba realizujete ako marioneta na šnúrke čohosi/kohosi iného?
Príbeh o očiach, ktoré sa pre smútok vzdali svetla a farieb Čítajte A čo by sa stalo, keby kreacionisti mali pravdu, našli sa ľudia bez pupku a potvrdila sa teória začiatku sveta len pred pár tisíc rokmi? A čo keby sme si mohli skontrolovať naše životné rozhodnutia v paralelných životoch, či pozrieť sa do svojej budúcnosti, či vrátiť sa do minulosti? Ako by nás takéto možnosti ovplyvnili?
Zdá sa vám to ako príbehy, ktoré sú skôr filozofickými či psychologickými hrami, alebo ako koketéria s paralelnými svetmi, ktoré majú svoje miesto v žánri sci-fi?
Lenže morálne rozhodnutia a existenciálne úzkosti prežívame tu a teraz. A literárne myšlienkové experimenty nie sú iba zábavkou pre potešenie a rozptýlenie. Sú zrkadlením nášho vnútra, spochybňovaním, otváraním možností pozrieť sa ani nie tak na náš svet, ale na naše ja v ňom. A naše ja v nás. Kto ste?
