Tridsať kníh za pätnásť rokov je tempo priam vražedné – môže uštvať autora aj jeho čitateľov, a udržať vysokú úroveň všetkých textov je priam nemožné.
Napokon, ani knihy Alexandra Dumasa, Charlesa Dickensa, Terryho Pratchetta či Michaela Connellyho nenesú v každom jednotlivom opuse visačku najvyššej kvality, a to sú fakt vychytené mená vo svojich žánroch.

Priznajme Dominikovi Dánovi -, napokon, taký početný fanklub je významným signálom nielen popularity, hoci aj v domácich pomeroch poznáme javy, kde sa kvantita do kvality nepretransformovala – že sa s touto prekážkou pasuje väčšinou úspešne.
Vrchol síce zrejme dosiahol prvou knihou (Popol všetkých zarovná), ale tou poslednou (Klbko zmijí) sa dostal na porovnateľnú úroveň.
Keď realita predbieha fikciu
Po dvoch trileroch Arpáda Soltésza (Mäso, Sviňa) a prepisoch komunikácie Mariána Kočnera s jeho komplicmi je veľmi ťažké zaskočiť slovenského čitateľa krimižánru nejakými šokujúcimi odhaleniami zločinu na najvyšších poschodiach krajiny.