Článok pokračuje pod video reklamou
Jej najnovší film je krutý. Zloba, ohavnosť vojny i totalitných režimov, nespravodlivosť a bezmocnosť zalieza divákom pod kožu.
Niektoré scény sa nedajú vydržať. Ona hovorí, že nezáleží na dobe, krutosť a násilie sú prítomné v spoločnosti neustále. Desí sa len toho, že zloba rastie.
Režisérka Agnieszka Holland v rozhovore pre SME hovorí nielen o svojom novom filme Šarlatán, v ktorom hlavnú úlohu zverila Ivanovi Trojanovi, ale i o tom, čo sa deje v strednej Európe a čo ju prekvapilo na pandémii.
Spomínate si ešte, keď ste prvýkrát čítali scenár k Šarlatánovi? Čo vás zaujalo na jeho príbehu?
To bolo veľmi dávno. Scenár som dostala po tom, ako som v Česku dokončila a odpremiérovala minisériu Horiaci ker.
Liečil nacistov aj komunistov, sám mal vážnu diagnózu. Aký je film Šarlatán? Čítajte Na festivale v Karlových Varoch som mala niekoľko stretnutí a dostala som aj žiadosť, či by som si neprečítala scenár od Mareka Epsteina. Jeho som osobne nepoznala, ale poznala som jeho prácu, tak som súhlasila.
V tom čase som bola stále veľmi nadšená z česko-slovenskej spolupráce na Horiacom kre. Pamätám si, že mi scenár poslali mailom a veľmi rýchlo som ho prečítala, pričom väčšinou čítam scenáre veľmi pomaly.
Doslova som to zhltla. Niečo na Mikoláškovom príbehu ma fascinovalo, ale nevedela som prečo. Téma bola mimoriadne zaujímavá, charakter hlavnej postavy bol zaujímavý a zároveň scenár otváral viaceré témy, ktoré korešpondovali s mojimi osobnými témami, aké som už načala aj v iných svojich filmoch.
Takto spätne si však myslím, že hlavný dôvod bol, že ten film má v sebe niečo nezištné. Zároveň som to brala aj ako akýsi experiment. Jednak štruktúra rozprávania nebola lineárna. Príbeh je retrospektívny, obrazy sa vracajú do minulosti, čo nie je spôsob, akým zvyknem nakrúcať svoje filmy.
Koniec filmu je otvorený, celá téma sa nesie nekonvenčným dejovým spôsobom, skôr vnútorným, a necháva diváka s otázkou. To sa mi páčilo, takže som povedala áno.
Agnieszka Holland v Bratislave na kinopremiére filmu Šarlatán. Na uvedenie do kín sa čakalo od marca. (zdroj: Cinemart SK)To bolo pred šiestimi rokmi, medzitým ste nakrútili dva iné filmy.
Ja som producentom rovno na začiatku povedala, že mám ešte aj iné záväzky a že to nebude hneď. Tak najskôr o štyri roky, odhadovala som. Oni boli ochotní čakať a medzitým sme aspoň pracovali na scenári.
Pamätám si, že Marek Epstein prišiel aj do Varšavy, keď som tam nakrúcala Cez kosti mŕtvych.
Keď napokon prišiel čas, že sme mali začať s nakrúcaním Šarlatána, zrazu som sa sama seba opäť pýtala, prečo to chcem robiť, Akoby som úplne zabudla, aká bola moja prvá motivácia.
