Herečka JANA OĽHOVÁ nikdy kariére nevenovala veľkú pozornosť. V mladosti bola vyťažená výchovou šiestich detí, posledné roky však mala plodné obdobie. V divadle, televízii aj vo filme.
"Možno typovo som teraz vo veku, keď som zaujímavejšia ako v mladosti," hovorí pre SME. Počas korony však rozmýšľala aj nad tým, či už predsa len nebolo hrania dosť.
Na rozhovor prišla s batohom a so slovami, že je večná nomádka, ktorá stále cestuje za prácou. V Bratislave vydrží tri dni a už zas uteká preč.
Chýbalo vám divadlo, keď boli počas pandémie všetky zatvorené?
Je to zvláštne, ale nie. Keď je už človek vo vyššom veku, uvedomí si, že je potrebný niekde inde, nemusí len behať po javisku.
Narážate na to, že divadlo vám aj niečo vzalo?
Súkromie. To vie každý, kto trávi čas v divadle. Dvadsať večerov za mesiac mimo domu nie je nič jednoduché.
Teraz to ako cítite, keď vám už odrástli deti?
Jasné, že už nemám toľko energie alebo chuti. Vždy som sa viac tešila na novú sezónu, podľa mňa to súvisí aj s vekom.
Dá sa s tým aj niečo robiť alebo to treba jednoducho prijať?
Dobré je, keď sa človek s určitými vecami zmieri. Cez koronu som si povedala, že by mi už možno svedčalo byť doma.
Ale do novej sezóny v Slovenskom národnom divadle nastupujete.
Ešte vôbec nie je isté, či nejaká bude, hoci sme už začali skúšať. S dosť veľkou energiou. Takže som prišla na to, že ju ešte stále mám aj ja. Kým človek neprehovorí nahlas a nedostane sa do dialógu s kolegami, nemá si to ako uvedomiť. Preto len teoreticky rozmýšľa nad tým, či vie ešte hrať. Je to ozaj zvláštne po šiestich mesiacoch. Mám takú čudnú trému.
Ako bude vyzerať návrat na divadelné dosky, ak to situácia dovolí?
My by sme sa vrátili, len kultúre sa venuje taká malá pozornosť, že to, čo bude prvé zavreté, budú zas divadlá. Myslím, že by sme mali aj trochu riskovať, a tí, ktorí chcú ísť do divadla, nech tam idú. Ľudia sa delia na tých, ktorí sa korony veľmi boja, a tých, ktorí sa jednoducho neboja.
Vy ste v ktorej skupine?
No v rizikovej, ale nikdy som nemala intenzívny strach o svoj život. Všimla som si, že korony sa viac obávajú muži. Sú úzkostlivejší. Nechcem zo seba robiť hrdinku, že nemôžem ochorieť. Ale nechce sa mi veriť, že by som takúto chorobu nevedela prekonať.
Čo pandémia ukázala o kultúre na Slovensku?
Korona všetko ukázala v pravom svetle. Myslíte si, že budete mať podporu divákov, ktorí vás majú radi, všade sa s vami fotia, a zrazu sa ukáže, že si o vás myslia len to, že ste darmožráči, nič nerobíte a beriete za to peniaze.
