K tvorbe kníh nás priviedla zvedavosť, hravosť, záujem o svet okolo nás, ale aj určitá vizuálna senzibilita.
Meno Peter Michalík sa v minulosti spájalo s festivalom BRaK. V súčasnosti je spojené s vydavateľstvom Monokel. Peter Michalík v rozhovore prezradil pozadie voľby názvu vydavateľstva, odmietol zaškatuľkovanie Monokla ako vydavateľa kníh určených výhradne pre detských čitateľov a načrtol ambiciózne plány do budúcnosti.
Prečo názov Monokel?
Chceli sme, aby názov vydavateľstva odrážal to, čo nás k tvorbe kníh priviedlo: zvedavosť, hravosť, záujem o svet okolo nás, ale aj určitá vizuálna senzibilita.

Monokel k tomu okrem pekne znejúceho, rytmického slova pridal snáď aj niečo z elegancie éry na prelome 19. a 20. storočia a estetiky rodiacich sa avantgárd, kedy sa tento starosvetský módny doplnok nosil.
Z monokla, ktoré máme v logu, na čitateľa žmurká oko – v tom jednoduchom geste je v skratke vyjadrené všetko, o čo nám ide. Hoci samozrejme viem, že mnohí si pod týmto slovom predstavia aj dlhotrvajúcu pamiatku po údere päsťou.
Mnohí majú Monokel zaškatuľkovaný ako vydavateľstvo detských kníh. Vydáva však aj knihy pre dospelých čitateľov…
Predstava, podľa ktorej patria knihy do rúk výhradne deťom, nám vo vydavateľstve nie je blízka. Našou snahou je robiť mnohovrstvové knižky pre zvedavých čitateľov do 100 rokov.
Keď sme vydali knižku Bratislava – čarovná metropola, Michal Hvorecký mi pobavene vravel, ako sa za ním čitatelia jeho predchádzajúcich „dospeláckych” kníh ostýchajú chodiť po podpis – je to predsa obrázková kniha pre deti!
Hoci majú, pochopiteľne, vekové kategórie a s nimi späté rozprávačské štýly svoje opodstatnenie, snažíme sa tvoriť skôr knižky, kde tieto prísne hranice neplatia.
Prvým vydaným titulom bol komiks o Nickovi Caveovi. Prečo práve tento titul?
Zaujímajú nás žánre, v ktorých sa verbálne a obrazové rozprávačské postupy spájajú do čohosi tretieho – lebo tzv. picture-book ani komiks nie je len mechanické spojenie obrazu a slova, ale úplne samostatný „kumšt”.