Na scénu z filmu Postřižiny, keď MAGDA VÁŠÁRYOVÁ lezie po vratkých stupienkoch na vysoký komín, si spomenú aj v Poľsku. Azda častejšie než na to, že u nich bola veľvyslankyňou. Za všetko mohol režisér Jiří Menzel a ich náhodné stretnutie v uliciach Prahy.
Smrť bola jeho čierna mora. Menzel bol drzý režisér, ktorému to nie vždy prešlo Čítajte Chcel ju ešte presvedčiť, aby hrala aj v poslednom filme Hrabalovej trilógie. Už to nestihol. Český oscarový režisér zomrel v sobotu vo veku 82 rokov po dlhej chorobe.
"Nenašiel sa ďalší režisér, ktorý by vedel tak geniálne pretlmočiť Hrabala," hovorí o ňom pre SME slovenská politička, bývalá herečka a diplomatka. Filmová úloha modernej a nezávislej ženy správcu pivovaru, ktorú jej Menzel zveril, ju preslávila.
Jiří Menzel vám dal azda vašu najznámejšiu a divácky najvďačnejšiu rolu manželky správcu pivovaru v hrabalovskej komédii Postřižiny. Ako ste jeden druhého našli?
Na to nikdy nezabudnem. Išla som dolu Václavským námestím, s Jirkom sme sa stretli na ulici. Samozrejme, poznali sme sa už aj predtým, ale nikdy sme spolu nepracovali. Spýtal sa ma, kam idem, a ja na to, že si musím kúpiť niečo jesť, lebo som veľmi hladná.
Pozval ma na obed a keď sme končili, povedal, že mi pošle scenár, ktorý práve pripravoval.
Ja som nikdy nebola veľmi vysadená na herectvo, ale súhlasila som. Do týždňa mi prišiel scenár Postřižín, ja som si ho prečítala a napísala som mu lístok: Milý pán režisér, prečítala som si scenár, vyplienila som chladničku a veľmi vás pozdravujem.
Rozhodol sa, že ja musím byť Maryška, zrejme na základe toho, ako ma videl jesť, a toho, čo som mu napísala. Hoci zmluvu už mal podpísanú s inou herečkou.
Ako si spomínate na následnú spoluprácu? Bol na pľaci prísny?
Ako každý dobrý režisér bol veľmi náročný. Chcel, aby bolo všetko čo najlepšie. Preháňal nás, bol nespokojný, keď sme niečo nezahrali podľa jeho predstáv. Dvadsaťpäťkrát otočil aj pána Hrušínského v scéne, keď ma ako doktor príde pozrieť, ako ležím v posteli s boľavou nohou.
Vo filme je veľa scén, ktoré sú dnes kultové. Napríklad, keď pijete pivo na ex a stúpate na vysoký komín. Ako si na ne spomínate?
