Postaral sa o jednu z najväčších udalostí slovenského filmu. Ukázalo sa v ňom všeličo: ekonomická zaostalosť Slovenska, stúpajúce fašistické tendencie, tichý súhlas cirkvi a nečinnosť polície, vychladnuté vzťahy.
MARKO ŠKOP získal cenu Slnko v sieti pre najlepšieho režiséra, jeho dráma Nech je svetlo sa stala filmom roka.
Do našich kín prišla vlani v septembri, vzápätí sme ju poslali do súboja o cudzojazyčného Oscara.
Vtedy Marko Škop nemohol vedieť, čo všetko ešte slovenskú spoločnosť o pár mesiacov zasiahne. Navyše, jeho zasiahlo aj zemetrasenie, keďže žije v Chorvátsku, odkiaľ sa na dianie u nás môže pozerať z istého odstupu.
Vo filme hovoríte aj o dospievaní a sebavedomí. Myslíte si, že naše sebavedomie nejako súvisí aj s tým, aké máme sebavedomie ako krajina? Akí sme napríklad aj v porovnaní s Chorvátskom?
Možno je to zakódované v imaginárnom poriadku každej malej krajiny, že sa musí vyrovnávať aj s pocitom menejcennosti. To, čo sa deje v spoločenskom podvedomí, má vždy vplyv na každého jednotlivca.
Keď komplexy prerastú do krajností, je to zlé. Nie je pekné žiť v masochistickom pocite podradenosti, čo sa v psychologickej inverzii môže premeniť na búchanie sa do pŕs, na pýchu, na agresiu, že veď my sme oveľa lepší než iní.
Chorváti v deväťdesiatych rokoch prešli vojnovým konfliktom a vyšli z neho ako relatívni víťazi, čo podporuje ich pocit falošného sebavedomia. Preto celkom pozitívne vnímam pôsobenie premiéra Plenkoviča, jemu sa v posledných voľbách podarilo eliminovať pravicových extrémistov.
Celkom šikovne vie skĺbiť proeurópske smerovanie s témou národovectva, bez ktorej by, samozrejme, neuspel.
Marko Škop pred premiérou filmu Nech je svetlo v Karlovych Varoch. V strede herec Milan Ondrík, vľavo kameraman a producent Ján Meliš. (zdroj: Archív M. Š.)Z nedostatku sebavedomia ťažia dnes neofašisti, napokon, je to veľká téma vášho filmu. Ako hodnotíte ich súčasné politické pôsobenie? Nie sú akosi podozrivo ticho?
Zmenila sa hlavná politická agenda, strach - napríklad z utečencov - ustúpil do pozadia a nahradil ho iný strach. Zatiaľ tu nemajú pole, ale som presvedčený, že čakajú na nové príležitosti. A keďže väčšinová spoločnosť začína mať korony po krk, predpokladám, že ich nový nádych opäť príde a že budú chcieť využiť každú šancu.
Čo sa dá od nich očakávať, keďže nás asi čakajú ďalšie napäté týždne?
Zdá sa mi, že sa im vypláca téma svetového sprisahania s čipovaním a so stratou osobných slobôd v prospech veľkého globálneho vládcu. Pripoja k tomu izraelskú loby a časť masy to v stereotypných mechanizmoch prijíma aj s navijakom, bohužiaľ.
