BRATISLAVA. Režisér Jonáš Karásek už v detstve vnímal udalosti okolo zrodu československej demokracie veľmi intenzívne, hoci v revolučnom roku bol iba trinásťročným chlapcom.
„Bývali sme v centre Bratislavy, neďaleko Námestia SNP, strýko mal blízko k disidentom a kedže žil v Prahe, prespával u nás, nosil sem rôzne materiály, informácie, bolo to napínavé,“ hovorí pre SME.
O téme amnestie a leopoldovskej vzbury v porevolučnom období však veľa nevedel. Tak ako mnoho iných ľudí. Počuli o nej, ale nevedeli takmer nič, čo sa tam dialo.
Filmom roka je dráma Nech je svetlo, Milana Ondríka vyhlásili za najlepšieho herca Čítajte Aha, to bolo vtedy, keď Havel masovo prepustil tých mafiánov, znela základná mantra množstva ľudí, ktorých sa na tému amnestií z odstupom času opýtali.
"Možno som si to myslel kedysi aj ja. Až keď som sa zahĺbil do problematiky, zistil som, že to je oveľa komplikovanejšie.
Havel bol vo veľmi ťažkej pozícii a keby to neurobil, vo väzniciach by to dopadlo oveľa horšie," hovorí Jonáš Karásek.
O vzbure v Leopoldove natočil film Amnestie, ktorý v stredu 9. septembra získal 6 národných filmových cien Slnko v sieti.
Uspel v kategóriách najlepší mužský (Gregor Hološka) aj ženský (Aňa Geislerová) herecký výkon vo vedľajšej kategórii, architekt-scénograf, filmový zvuk, filmový strih a kameramanský výkon.
Celkovo mal dvanásť nominácií, najviac zo slovenských filmov, ktoré minulý rok vznikli.
Herci vo väzení kolabovali
Režisér Amnestií: Vzbura v Leopoldove bolo šialenstvo, každý nám ju opísal inak Čítajte Aj keď bola leopoldovská vzbura v roku 1990 v Československu zásadnou aférou, ktorá sa nikdy predtým nestala, ľudia na ňu rýchlo zabudli.
"V tej dobe bola veľmi rýchlo prekrytá ďalšími udalosťami, bola to hektická doba, veľa sa toho dialo, riešilo. Táto udalosť zapadla prachom. Mladí dnes už možno ani nevedia, že niečo také sa stalo," hovorí Karásek.
Jeho k téme znovu priviedol scenárista Maroš Hečko. Dramatické historické udalosti v príbehu prepojil s osudmi troch rodín.
