Knihy o antike som od raného detstva miloval, Staré grécke báje a povesti Eduarda Petišku s magickými ilustráciami Václava Fialu som čítal niekoľkokrát. Vojtech Zamarovský či Robert Graves patria na čestné miesto v mojej knižnici. Preto som s radosťou siahol po knihe talianskeho historika a spisovateľa Valeria Massima Manfrediho Odyseus. Aj napriek korone sa Magazínu o knihách s profesorom Manfredim podarilo spojiť (vďaka Talianskemu kultúrnemu inštitútu) a položiť mu niekoľko otázok.
V slovenčine práve vyšla vaša dvojdielna sága o Odyseovi. Hrdinská éra zrodila výnimočného muža, ktorý sa stal symbolom múdreho, odvážneho, ale aj ľudského hrdinu. V čom je podľa vás Odyseus výnimočný?
Vo svojej modernosti, odvahe, vo svojom géniu a väzbe na pocity, neuveriteľnej intuícii, s ktorou riešil veľké problémy. Odyseus je malý kráľ na malom ostrove. Má mladučkú prekrásnu manželku a nedávno narodené dieťa.
Nechce vojnu, s Meneláom to skúsi diplomatickou cestou, ale nepodarí sa mu to. A ak nasilu musí ísť do vojny, potom je najlepšie vyhrať ju: a je to on, nie superhrdina Achilles, kto tú vojnu vyhrá, a to technológiou: bojovým strojom!
Prečo nás aj po takmer troch tisícročiach od homérovských čias priťahuje príbeh o jednej vojne a jej hrdinoch?
Pavel Taussig: Pri pohľade na moje tetované číslo vedeli, že som prežil Auschwitz Čítajte Lebo tento príbeh vytvoril geniálny univerzálny duch, taký, akým bol Dante, či akým bol Shakespeare: Homér! Z bandy mykénskych darebákov a bitkárov vedel stvoriť partiu gigantov.
Okrem iného preto, že trójska vojna je akousi svetovou východno-západnou vojnou, ktorá spôsobila kolaps mykénskej kultúry, ako sa to stalo v Európe po svetovej vojne. Aj Afrika (Etiópia) sa na tom zúčastnila s čiernym vojskom a čiernym hrdinom.
Ak by dnes nejaký prezident prebral manželku inému prezidentovi, bola by to skôr senzácia hodná bulvárnej tlače než desaťročnej vojny... Dá sa povedať, že vojna o krásnu Helenu je obrazom absurdnosti a nezmyselnosti všetkých vojen?
Nie. Príčinou všetkých vojen je moc, sex a potom bohatstvo, ktoré umožní získať moc a sex. Na jednom mieste v Iliade sedí na lavičke hlúčik starcov a vidia ísť okolo Helenu. Sledujú ju pohľadom a jeden z nich povie: „Pre takúto krásnu ženu sa oplatí viesť aj vojnu.“
Čo o nás ľudkoch 21. storočia, ktorí skôr pripomínajú mravce než héroov, hovorí naša záľuba v príbehoch o veľkých osobnostiach? Čo obdivujeme na hrdinoch?
Hrdina je pôvodne vždy mladý muž vychovaný a vycvičený bojovať, a ak treba, aj zomrieť, aby všetci členovia jeho komunity (rodina, mesto, vlasť) mohli prežiť. Obetovanie života robí na tých, ktorí ho sledujú, obrovský dojem, a takýto hrdina získa to, čo nikto iný: slávu podobnú bohu.
Na hrdinoch milujeme všetko, čo sami nemáme: aj ich krásu. V jednej piesni Francesca Gucciniho sa spieva:
