Prezývali ho nehybným cestovateľom. Patril do Provensálska, do domu so zelenými okenicami v dedine Manosque, usadenom medzi kopcami, skalami a levanduľovými poliami. Tvoril a žil s výhľadom na vežu Tour du Mont d’Or a na škridlové strechy domov, ktorým dominuje zvonica kostola Saint-Sauveur.
Knihy, o ktorých sa hovorí Čítajte Písal všetkými zmyslami, v jeho textoch sa vône stávajú chuťami, videné a počuté hmatateľným. Písal o chutiach, ktoré „kráčajú a sú také silné, že sa listy pri ich prechode zohýbajú a zanechávajú za sebou dlhé tiene“.
Drevené brko
Necestoval nikde, jeho šťastie bolo statické, medzi štyrmi múrmi domu v Manosque, kde býval so svojou manželkou Elise, dvoma dcérami Aline a Sylvie, starými a prastarými mamami. K písaniu ho priviedli príbehy, ktoré mu rozprával jeho otec, a čítanie klasickej literatúry.
Kamenný dom v Manosque kúpil ako 35-ročný, počas štyridsiatich rokov neprešiel ani deň bez toho, aby nezapísal tri strany. Hustým písmom, čiernym atramentom, bez okrajov, na hárkoch papiera nenechával voľný ani centimeter.
