Keby sme o inom živote len nesnívali, ale sa oň aj snažili, pravdepodobne by nakoniec dopadol celkom inak. Možno ako Henryho Davida Thoreaua v knihe Walden alebo Život v lese (OZ Brak 2020) alebo Christophera Knighta v knihe Posledný pustovník (27 rokov samoty v lese). Títo páni sú totiž dôkazom toho, že je celkom jedno, kedy sa to rozhodneme urobiť, je skôr dôležité, že to urobíme.
Príbeh o očiach, ktoré sa pre smútok vzdali svetla a farieb Čítajte Keď sa v roku 1986 ľudia v Ukrajine spamätávali z najhoršej havárie v histórii – z výbuchu černobyľskej jadrovej elektrárne – v najvýchodnejšom štáte USA, v Maine, sa odohrával príbeh, o ktorom chcete vedieť. Rovnako ako po výbuchoch v Černobyli, tak aj v živote jedného muža nastalo úplné ticho. Avšak tieto tichá boli celkom rozdielne, navzájom si boli skôr opozitami – jedno bolo nanútené a druhé dobrovoľné.
Zlodej a pozorovateľ
Predstavte si, že máte dvadsať rokov. V tom čase ste pravdepodobne študovali alebo pracovali, zabávali sa a vymetali podniky s priateľmi, alebo len tak leňošili s dobrou knihou v rukách na pohodlnom gauči.
