Slovenský básnik, prozaik, textár, scenárista, dramatik a výtvarník Daniel Hevier sa už desaťročia teší priazni slovenských čitateľov. A nielen tých. Vzhľadom na široký záber svojich aktivít našiel fanúšikov v radoch školákov, rodičov, učiteľov i širokej verejnosti.
Magazín o knihách je jedným z médií, ktoré podporujú čítanie a lásku k literatúre. Toto je aj jednou z náplní vášho pôsobenia. Okrem toho, že píšete knihy pre všetky vekové kategórie, ste podporovateľom rozvoja čitateľských zručností u detí. Medzi tradičné názory patrí mienka, že dnešné deti málo čítajú. Súhlasíte s tým?
Narodil som sa v roku 1955, čiže do základnej školy som chodil v šesťdesiatych rokoch a nie je pravda, že by sme vtedy mimoriadne čítali. V triede boli vždy traja, štyria či piati, ktorí čítali. A tu môžeme aplikovať tzv. Enzensbergerovu konštantu (nemecký básnik Hans Magnus Enzensberger), ktorá hovorí, že nech je mesto akékoľvek veľké, na čítačku príde vždy iba tých pár ľudí.
Ja neviem, kde sa zobrala tá informácia, že kedysi deti čítali viac. Nemôžem s tým súhlasiť. Tí piati čítajú aj dnes. Pre tých, ktorých zatiaľ svet kníh nezlákal, dlhodobo, už desiatky rokov, realizujem rôzne aktivity, najnovšie projekty Radosť čítať a Radosť písať.
Ako plánujete viesť deti k radosti z čítania? Váš koncept sa bude týkať klasických kníh alebo sú doň zahrnuté aj nové médiá?
Dnes je mládež úplne niekde inde, ako boli predošlé generácie. Informácie môžu čerpať nielen z klasických kníh a časopisov, ale aj z internetu a počúvania audia. A napokon, keď sa dnes pozrieme do kníhkupectiev, veľa kníh pripomína digitalizované internetové siete.
Pavel Taussig: Pri pohľade na moje tetované číslo vedeli, že som prežil Auschwitz Čítajte Tu mám jednu knihu o stromoch. To nie je iba príbeh, to sú obrázky, diagramy, popisky. Sú to knihy, ktoré majú písmená, text, ale nečítajú sa lineárne, ale vertikálne, ako keď sa scroluje na tablete alebo mobile. Je otázkou času, kedy začnú takéto tituly prevažovať. Takže môj koncept je prirodzene postavený aj na nových médiách.
Žijeme vo svete rýchlych informácií, množstva vizuálnych podnetov a virtuálnej reality. Myslíte si, že písané slovo a knihy budú mať stále svoje miesto vo svete?
Vždy som bol fanúšikom nových vecí. Som nastavený tak, že rád vytváram nové veci a rád nové veci prijímam. Je potvrdené, že nijaká nová technológia úplne nevytlačila a nezničila tie staré.
Knihy určite ostanú, len sa budú písať trochu inak. Aj čítať sa budú inak. Aj vo výtvarnom umení sa všetko mení a posúva. Vezmime si Banksyho. Úplne predefinoval umenie. Začal čmárať po múroch a dnes sa predáva v galériách. Pre mňa je tento kvas a chaos nádherný, všetko mi do seba zapadá a som vďačný, že sa toho môžem ešte zúčastniť.
A čo váš recept na podporu písania?
Nejde o tvorivé písanie, to robím už celé roky. Tu som zareagoval na podnet rodičov, že ich dieťa nechce písať rukou. Momentálne pracujem so šesťdesiatimi deťmi a ich rodičmi. Je to vyslovene individuálna práca, preto aj dosť namáhavá.
Pre každé dieťa som vypracoval individuálny plán, ktorý zahŕňa v prvom rade to, aby najprv prijali príbeh, v ktorom osobne účinkujú. To je taká moja „úchylka“, mám rád knihy, ktoré sa stávajú realitou, a chcem také aj písať.
