SAN SEBASTIAN. Že chlapec sa zaľúbil do chlapca a dievča sa zaľúbilo do dievčaťa, z toho nebývali kedysi vo Francúzsku pekné romance. Najmä nie v osemdesiatych rokoch.
Boli to dramatické a tragické príbehy s rozorvanými ľuďmi v konvenčnej spoločnosti.
Je to katastrofa pre imidž cirkvi. François Ozon nechápe postoj Františka k zneužívaniu detí Čítajte Lásky v nich bolo dosť. Ale to bolo aj nenávisti, strachu, odmietania.
Režisér François Ozon mal v roku 1985 sedemnásť rokov a už bol na to zvyknutý. Preto ho veľmi prekvapilo, keď sa mu do ruky dostala kniha Dance On My Grave (Zatancuj na mojom hrobe) od britského spisovateľa Aidana Chambersa.
V ňom sa chlapec zaľúbil do chlapca. Veľmi. A problém vôbec nebol v tom, že ani jeden z nich nebol dievča.
Keď sa láska skončí zle
Keďže nikto túto knihu dodnes nesfilmoval, hoci si to pýtala, urobil to Ozon. Urobil to len rok po tom, čo sa cirkev pokúsila zastaviť premietanie jeho drámy Vďaka Bohu.
Citlivým bodom v nej bolo, že pomenil mená obetí sexuálneho zneužívania – ale nezmenil mená obžalovaných predstaviteľov cirkvi.
