Erich Paul Remark mal k písanému slovu a umeniu vo všeobecnosti blízko už od raného veku. Jeho otec pracoval ako kníhviazač, zaujímali ho poézia, hra na klavíri i výtvarné umenie.

No živobytie v kultúrnej sfére nebolo v očiach jeho matky dostatočne zabezpečujúce, a tak sa na jej naliehanie rozhodol študovať pedagogiku. Cestu k učiteľskej pozícii mu však razantne prerušilo povolanie na front.
Hľadanie zmyslu v povojnovom svete
Vojnové besnenie sa preňho skončilo v lete 1917, keď sa ocitol v poľnom lazarete s prestreleným krkom a črepinami z granátu v nohe a ramene. Prežité hrôzy v ňom zapálili ducha pacifistu, odmietol vyznamenanie i čestnú medailu.