BRATISLAVA. Je zábavné hľadať nové podoby vecí, o ktorých si každý myslí, že ich dôverne pozná, hovorí režisér Lukáš Brutovský.
K takým patrí aj Kubo, slovenská klasika z pera evanjelického kňaza Jozefa Hollého, ktorú Brutovský inscenoval v Činohre Slovenského národného divadla.
Kuba najviac preslávil Jozef Kroner v nesmrteľnej televíznej adaptácii v réžii Martina Ťapáka. V tejto podobe si ho zamilovalo mnoho divákov, ktorí na Hollého klasiku nedajú dopustiť.
Ťapákova adaptácia pritom vychádzala z divadelnej inscenácie, ktorú koncom 40. rokov premiérovali v martinskom divadle. Práve tam počas skúšok Jozef Kroner prvýkrát povedal aj legendárnu Kubovu vetu: „Aha, Anča, ja mám nožík.“
Hollý ju do hry nikdy nenapísal. Nezaznie ani v Brutovského inscenácii. Tá je od televíznej interpretácie na míle vzdialená.
Slovenské národné divadlo uvádza Hollého Kuba vo svojej storočnej histórii vôbec po prvý raz. Premiéry, pôvodne naplánované na apríl, museli pre pandémiu koronavírusu odložiť. Konali sa 18. a 19. septembra.
Krutý príbeh nebezpečnej obete
Kubo nie je roztomilý, nevinný príbeh o hašterivých dedinských mamičkách, ockoch špekulantoch a jednom sprostáčikovi. Navyše celý zaobalený do folklórnych ozdôbok.
