Keď minulý rok vyhorela v Žiline experimentálna divadelná sála S2, Marek Adamov sa pre médiá vyjadroval, že začínajú odznova. Riaditeľ kultúrnych centier Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga nemohol tušiť, že o pár mesiacov na to príde koronakríza, ktorá dočasne väčšinu plánovaných aktivít zastaví. Podľa jeho slov situácia naplno ukázala inštitucionálny problém v oblasti kultúry, ale aj náladu v spoločnosti a jej vzťah k umeniu.
Posledné mesiace boli pre vás mimoriadne náročné, najprv požiar, potom korona a následné epidemiologické opatrenia. Ako ste zvládali situáciu?
Nálady boli striedavé, prešli sme si poriadnou depresiou, ale boli aj príjemné momenty spolupatričnosti. Korona najmä zo začiatku pôsobila ako bezvýchodisková situácia, ktorú sme nemali pod kontrolou.
Monika Michnová: Divadlá sú v existenčnom ohrození Čítajte Nevedeli sme, ako dlho budeme zatvorení, kedy otvoríme a či vôbec. Zvládnuť požiar však bolo náročnejšie v tom, že sa to stalo len nám. Ale ukázala sa sila komunity.
Napríklad hneď na druhý deň po požiari sa areál na Stanici zmenil na malý festival. Ľudia nám pomáhali rozoberať a upratovať zhorenisko, niekto dokonca navaril jedlo pre celý tím.
Umelci v Prahe po vlastnej línii zorganizovali až tri benefičné akcie na našu podporu. Vtedy som si uvedomil, že možno nie sme úplne zbytoční, že naša práca má nejaký zmysel.
Koronakríza bola však iná, pri nej predsa následky znášali všetci. Cítili ste rozdiel v prejavoch solidarity?
Solidarita fungovala v obidvoch prípadoch, samozrejme, nevieme ju nijako odmerať a objektívne zhodnotiť. Možno ju nakoniec netvorila veľká skupina ľudí a možno ani nie z najbližšieho okolia, ale bola dostatočná.
Keď sa uvoľnili opatrenia a my sme mohli otvoriť, ako naschvál bolo v Žiline asi päť stupňov a pršalo. Napriek tomu ľudia prišli, čo ma samého prekvapilo. Pri korone mám občas pocit, že som sa stal súčasťou sociologického experimentu.
Ľudia sa už zrazu nedelili na konzervatívcov a liberálov alebo voličov tých a tých, ale na ľudí, ktorí si nakúpili potraviny do zásoby a zatvorili sa doma, a na ľudí, ktorí ten čas aktívne využili.
Vy ste ten čas aktívne využili?
Najprv sme sa venovali opravám, ale ekonomická neistota nám nedovolila meniť veci za tisíce eur, keďže sme netušili, ako to celé zvládneme. Takže to boli skôr menšie a menej nákladné záležitosti.
Potom sme zistili, že spolu s nami sa zrazu v Žiline a okolí ocitlo množstvo ľudí, ktorí tu za iných okolností nie sú, študenti, umelci a podobne. Povedali sme si, že nemusíme byť zatvorení, ale môžeme náš priestor ponúknuť týmto ľuďom na tvorivú činnosť.
Spustili sme program Umelecká karanténa a Stanica aj Synagóga sa zmenili na ateliéry pre dvadsať ľudí. Podarilo sa nám vďaka podpore Fondu na podporu umenia nájsť v rozpočte pre nich aj malé honoráre, keďže niektorým bolo treba v tejto situácii aj finančne pomôcť.
