BRATISLAVA, PADOVA. Mladý režisér Daniel Kazankov vie, že jeho otec to nemal ani zďaleka ľahké, keď sa z Ruska prisťahoval do vtedajšieho Československa. Pre slabý sluch sa nevedel zbaviť silného ruského prízvuku.
Trpel cukrovkou a viackrát sa mu i na verejnosti stalo, že mu prišlo zle. Dokonca i odpadol.
Okoloidúci, ktorí počuli jeho ruský prízvuk, však nad ním len mávli rukou. Opitý Rus. Zase vypil veľa vodky, znel verdikt.
Veď všetci Rusi predsa pijú vodku na litre.
I tí, čo sa možno k nemu sklonili a počuli ho, ako vraví slovo sachar (v ruštine cukor), si len mysleli, že v opitosti volá na nejakého kamaráta. Navyše mohli pre chorobu zacítiť i acetónový zápach, podobne ako u ľudí, ktorí pijú nadmerné množstvo alkoholu.
Ekológia, kritika konzumu i závislosti. Čo všetko sa zmestí do jednej minúty filmu? Čítajte Namiesto pomoci naňho zavolali políciu, ktorá ho zobrala na záchytku. A až tam zistili, čo je vo veci.
"Stereotypy považujem v našej spoločnosti za veľmi nebezpečné, ľudia často škatuľkujú a neuvedomujú si, že mnohí ľudia preto trpia," hovorí Daniel Kazankov.
Skúsenosť otca - imigranta - bola pre mladého režiséra inšpiráciou, keď hľadal príbeh pre svoj magisterský film.
Snímka Odkaz teraz získala špeciálnu cenu poroty na talianskom River Film Festivale v Padove.
Ako nechať odkaz, keď nepíše pero?
Druhá téma, ktorá mladého režiséra zaujala a s ktorou vo filme pracuje, boli hovory ľudí, ktorí sa rozhodli spáchať samovraždu, na núdzovú linku 112.
