Mala to byť veľkolepá udalosť roka. V múzeách sa inštalovali výstavy, kompletizoval sa program a celé mesto sa pripravovalo na jubilejný 100. ročník Salzburger Festspiele – najväčšieho festivalu klasickej hudby a divadla na svete. Do marca sa predalo vyše 180-tisíc vstupeniek (viac ako dve tretiny) v hodnote 24,5 milióna eur!
Väčšina slovenských hudobníkov musí mať dve zamestnania. Mnohí z nich stratili aj druhý príjem Čítajte Prípravy boli v plnom prúde, keď na scénu, navyše celosvetovú, vstúpil koronavírus, všetky múzeá, galérie, divadlá a iné kultúrne inštitúcie sa museli pozatvárať, ich hľadiská osireli… Predané vstupenky sa museli stornovať. Dlho nebolo jasné, ako to bude s tohoročnou sezónou prominentného festivalu.
Vedenie však nezrušilo festival príliš rýchlo, ale uprednostnilo vyčkávaciu taktiku. Na základe vývoja pandémie sa na konci mája rozhodlo, že sa festival predsa len uskutoční, no v zredukovanej forme a za prísnych hygienických opatrení.
Pohľad do histórie
Písal sa rok 1920, situácia v Rakúsku bola zložitá. Všade ešte bolo cítiť dosahy rozpadu monarchie a konca vojny, pretrvával hlad a ľudia sa spamätávali z pandémie španielskej chrípky. Ešte v júli – podľa miestnych novín – sa majitelia reštaurácií a hotelov sťažovali na nízky obrat i návštevnosť. Koľko paralel so súčasnosťou!
Napriek všetkým negatívam bol však režisér Max Reinhardt presvedčený o tom, že umenie a kultúra sú pre človeka v každom čase rovnako dôležité ako krajec chleba.
Myšlienkou založenia nového festivalu sa začal zaoberať ešte pred vojnou, celé roky sa o tom viedli diskusie, vytvárali sa koncepcie a plány, ktoré však stroskotali pre nedostatok financií.
